© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Žena v pôvodnom znení

Žena v pôvodnom znení

Veľmi rýchlo ma to vtiahlo a na konci vypľulo, našťastie s akou-takou nádejou... lebo naše obyčajné životy sú obyčajne dosť drsné. Helena Krajčiová

Biba Bohinská predstavuje svoje postavy a postavičky na spôsob divadelného či filmového scenára, čitateľ si na úvod prečíta ich výstižné a vtipné charakteristiky. Vzápätí ho autorka vtiahne do svojho sveta, ktorý nemá obdobu v literárnych dielach slovenskej proveniencie. Tento – svojím spôsobom – seriál, prenesený do knižnej podoby, upúta škálou nezvyčajných, neošúchaných a zároveň zábavných nápadov a prinúti čitateľa, aby citovo participoval na osudoch jednotlivých ženských hrdiniek, či mladučkých dievčat na strednej škole, alebo zrelých žien, ktoré rovnako dychtivo čakajú od života to najpodstatnejšie – lásku.

  • ISBN: 978-80-222-0588-7
  • EAN: 9788022205887
  • Počet strán: 280
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 130 x 200 mm

12,50 € Doporučená cena

Anotácia

Román v poviedkach – Žena v pôvodnom znení – odkrýva hlbokú intimitu ženských pocitov v rôznych životných situáciách, ktorým žena čelí v bežnom živote, no popritom preniká aj do podstaty zložitých vzťahov, takých vzdialených od snov, v ktorých si vysnívali svoju budúcnosť. Päť poviedok, Ženské mláďa, Ženské priateľstvo, Ženská nevera, Ženská tragédia a Ženská zlodejka, päť príbehov tvorí spolu „poviedkový román“, ktorý spájajú do nenásilného celku jednotlivé postavy; nenápadne prechádzajú z jednej poviedky do druhej, okrajová postava jednej poviedky preberá aktivitu v nasledujúcej a zase ju odovzdáva ďalšej.

Recenzie

Neviem, kto je Biba Bohinská, ale príjemne prekvapuje. Vie už veľa o ženských, babských „bibi", „bobo" a „bububu". Hovorím tak preto, lebo Biba má navyše aj humor, aj detskú dospievajúcu dušičku, aj husiu kožu predstierajúcu, že sa nebojí svojho ženského údelu, a preto v každej poviedke prebleskuje existenciálna hrôza z večného ľudského údelu osamenia a samoty.
Emília Vášáryová

Veľmi rýchlo ma to vtiahlo a na konci vypľulo, našťastie s akou-takou nádejou... lebo naše obyčajné životy sú obyčajne dosť drsné.
Helena Krajčiová

Bolo pre mňa zaujímavé dostať sa do psychiky a myslenia týchto žien. Spôsob, akým Biba píše, ako vedie postavy... Naoko sa zdá, akoby to boli rôzne príbehy, no osud ich nakoniec zvedie dohromady...
Richard Stanke

Všetci muži s obľubou tvrdia, že ženy nevedia, čo chcú, a neprestanú, až... bla bla bla. Možno na tom niečo je... ale jedno vedia ženy presne – vedia, čo nechcú. A táto knižka je súradnicami toho. Ženskými súradnicami. Mojimi súradnicami.
Zuzana Mauréry

Recenziu knihy Žena v pôvodnom znení si môžete prečítať na Knihožrút.sk.

Ukážka z knihy

Karmen práve dosiahla „tridsaťtrojku“ a z Kristových rokov sa vôbec netešila. Mala pocit, že to je začiatok staroby. Menzes sa jej už pred rokom skrátil na dva dni. Viac to bolelo, než tieklo. Vyschýňala. Napriek tomu sa chuť byť matkou akosi nedostavovala. Mala za sebou pár mileneckých vzťahov, ktoré ňou len neškodne prešli a nezanechali žiadne stopy. Na tele ani na duši. Ani jednému pánovi sa nepodarilo zastaviť Červenú armádu, zlomiť Karmen srdce alebo aspoň necht. Každý z nich si v nej odložil kúsok živej vody a odišiel. Obe strany z toho mali svoje výhody. Muži prevetrali najlepších bojovníkov a Karmen nemala výčitky, že si antikoncepčnými pilulkami ničí pečeň nadarmo.
  
Karmen je cynička prvej triedy. Neverí mužom ani láske. Za svoje názory sa nehanbí, dokonca sa k nim verejne hlási. Raz sa však našiel fešák, ktorému sa podarilo prekĺznuť do jej špičkovo vyzbrojenej domobrany a trochu tam narušiť logistiku. Tento odvážlivec si u nej nikdy nič neodložil. Ich vzťah bol čisto platonický. Vždy, keď ho Karmen uvidela, dostavil sa pocit sladkého vzrušenia v okolí pupka, ktorý sa pozvoľna presúval nižšie, až kamsi do úžľabiny. Napriek tomu k nemu mala pomerne netradičný vzťah – tak veľmi sa jej páčil, až ho nechcela.
   
V detstve sa jej to stalo so škrečkom. Bála sa, že jej zdochne, a tak si ho radšej ani nekúpila.
   
Večer čo večer s kamarátkou prehľadávali krčmy v meste. Keď fešáka našli, Karmen privábila všetky rozbesnené motýle v brušnej dutine na jedno stanovisko, premenila ich na osy a vychrlila ich smerom, kde stál. Blanokrídle potvory sa činili, mladý muž sa ošíval, ale nakoniec neodolal a pozrel sa na ich majiteľku. Netušil, čo sa s ním deje. Mal pocit, akoby mu okolo uší bzučali tisíce včiel. Nemohol tušiť, že sú to motýle prezlečené za osy. Ani on nebol až taký dokonalý. Keď sa Karmen podarilo prilákať jeho pozornosť, bez váhania uplatnila umenie, v ktorom sa stala uznávanou majsterkou – vrhanie opovržlivým pohľadom. Mladého muža to zakaždým prekvapilo. Nechápal, prečo naňho táto úplne cudzia osoba hľadí, akoby jej vyvraždil celú rodinu. Radšej sa odvrátil. Keďže bol nápadne krásny, mal obrovskú výhodu, zabúdal na ženy, ktoré naňho vrhali pohľady. Nech boli akékoľvek. A tak v okamihu obratu hlavy zabudol aj na Karmen. Tú išlo rozdrapiť. Hnusila sa sama sebe. Niečo s ňou nebolo v poriadku. Ten človek sa jej tak strašne páčil, že dovolila nechutnému hmyzu cestovať po vlastných vnútornostiach. Vrchol nechutnosti. Takéto niečo sa jej ešte nikdy nestalo. Vždy, keď sa jej niekto príliš páčil, jednoducho si ho zakázala a bol pokoj. Ale v tomto prípade bol pánom situácie on. V poslednom čase sa to ešte zhoršovalo. Akoby motýle nestačili, pridružila sa k nim akási chemikália, ktorá jej v enormných množstvách vystrekovala do krvného riečiska a vytvárala vražednú kombináciu. V takýchto chvíľach jej už nezostávalo nič iné, len vybehnúť von a vyvracať sa.
   
Karmen si v nenávisti k tomuto záškodníkovi pomáhala, ako vedela. Volala ho Kožená Pazucha. Dostatočne hnusné aj pre pekného chlapa. Niežeby to pomáhalo, ale aspoň neublížilo.
   
Kožená Pazucha však bol chlap, ako sa patrí. Jedného večera prejavil obrovskú odvahu.
   
Karmen sedela sama pri bare, kamarátka si odskočila na pochôdzku po krčme. Vyznávala heslo: vidieť a byť videná. Karmen fajčila jednu cigaretu za druhou a zakazovala si myslieť na Koženú Pazuchu, ktorý sedel na druhom konci krčmy. Zrazu sa pri nej objavila jeho vôňa, tieň a štíhle telo. Tri za cenu jedného.
   
„Dáš si so mnou pohár vína?“ opýtal sa s úsmevom v hlase. Karmen zdvihla pohľad, ale k jeho očiam sa nedostala. Zbabelo sa zastavila pri hrudnom koši. Všimla si, že ho má pomerne rachitický. Iné ženy by to odradilo, ale na ňu ešte aj to pôsobilo sexi. Des a hrôza. Vedela, že je nadobro stratená. Nebola si istá, čo sa s ňou udeje. Začala mať strach, že to fyzicky nezvládne a urobí niečo, za čo sa bude do konca života hanbiť. Držala sa však pomerne statočne. Dívala sa mu priamo na hruď a snažila sa nevnímať jeho opojnú vôňu. Potom radšej pohľad presunula pod jeho pazuchu, aby to vyzeralo, že sa díva kamsi do diaľky. Snažila sa rozptýliť. Jej snaha bola viac než márna. Nič nepomohlo. Ale aspoň statočne bojovala s túžbou dostať sa spod tohto omamného jarma, no nepohla sa ani o piaď. Výraz jej tváre sa dokonca v svetlých chvíľkach prepracoval k fráze, ktorá by sa s prižmúrením pravého oka dala nazvať „mám ťa v paži“.
   
Práve z týchto dôvodov nechápala, ako sa mohlo stať to, čo sa vzápätí stalo. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Chvíľkové zlyhanie všetkých Karmeniných ochranných zariadení. Krv sa jej nečakane vzbúrila a snažila sa vtlačiť do pár centimetrov ružového mäsa medzi nohami. Bola presvedčená, že toho chlapa pretiahne priamo na bare, a snažila sa vymyslieť, ako to urobiť, aby si to nikto nevšimol.
   
Jej oči sa pomaly presúvali od pazuchy ku krku, kde sa zastavili pri mierne vystúpenom jabĺčku, potom pokračovali vyššie k brade, nevtieravo zarastenej, dostali sa k nosným dierkam bez chlpov. Tam nastal kolaps.
  
„Popros!“ vypadlo z nej, ani nevedela ako a hlavne prečo. Pritom sa fascinovane dívala do vnútra jeho vytrhaných nosných dierok. V tom dese si všimla, že zopár maličkých chĺpkov vo vlhkom hniezdočku sa udržalo pri živote. Potešilo ju, že aj Kožená Pazucha je len človek.
   
Zrazu jej Kožená Pazucha zobral bradu do ruky a jemne ju nadvihol. Jeho drzosť sa tým neskončila – naklonil si Karmeninu hlavu tak, aby sa mu dívala priamo do očí. To nemal robiť. Bože, odpusť mu, nevedel, čo činil.
  
„Môžem ťa požiadať, ale prosiť nebudem,“ povedal sexi chrapľavým hlasom a blahosklonným úsmevom vyjadril jasný príkaz, aby zložila zbraň. Aspoň na moment. Aspoň pokiaľ ju nepretiahne. Niežeby Kožená Pazucha nehľadal lásku, to on vždy, ale Karmen bola stávka. Všetci kamaráti v krčme vedeli, že Karmen tam ešte nikomu nedala – a tak na ňu nasadili najťažší kaliber. Koženej Pazuche žiadna neodolala. Karmen to nanešťastie nevedela. Keby sa k nej táto informácia dostala, nemala by ešte päť rokov po tomto incidente pocit, že premrhala životnú šancu.
  
„Povedala som – popros!“ zopakovala pevným hlasom a spurne si vytrhla bradu z jeho rúk. Nikto ju nikdy takto neponížil. Čo si o sebe tá kreatúra myslí?!
   
Karmen bola natoľko rozzúrená, že to prevalcovalo všetky ostatné pocity. Dívala sa Koženej Pazuche do očí a konečne sa nemusela báť, že mu ogrcia košeľu.
   
Kožená Pazucha zauvažoval. Pretiahnuť babenku je jedna vec, ale aj on má svoju hrdosť. Prosiť sa nikomu nebude. To mu za tú basu piva nestojí. Aj keď táto samica má niečo do seba, vzbudzuje v ňom túžbu krotiť. Fascinujúce. Odkedy vyrástol do krásy a nemusel dobý- jať, zabudol, aké to môže byť zábavné. Chvíľu na ňu uprene hľadel. Potom sa zdvihol a elegantne zmizol z jej života.
   
Strach bol silnejší než príťažlivosť. A hoci sa to stalo pred veľmi veľa rokmi, už nikdy si nedovolila ten luxus – zamilovať sa do muža, ktorý je dokonalejší ako ona.
   
Karmen Koženú Pazuchu už nikdy nevidela. Jednoducho preto, lebo ho prestala hľadať. Vedome ho vytlačila zo svojho života. Ale zakaždým, keď vo vete použila slová kožená alebo pazucha – myklo ňou. Pre pokoj duše ich zo svojej slovnej zásoby radšej vypustila
  
Aj napriek tejto „životnej prehre“ sa Karmen pošťastilo nájsť svojho Adama. Nebolo podstatné, ako vyzeral ani aké mal vlastnosti – pre Karmen bolo dôležité, že sa k nej správal presne ako ku korunovanej kráľovnej. V jeho očiach mala Karmen šťastie, že natrafila na rozumného muža. Obaja v tom vzťahu vyhrali. Karmen získala pocit výnimočnosti, Adam svätý pokoj a kvalitný sex. A ako to bolo s jeho obdivom naozaj? Po tom nikto nepátra.
   
Dokonca ani Karmen nie. Toľko rozumu ešte má…