Karmen práve dosiahla „tridsaťtrojku“ a z Kristových rokov sa vôbec
netešila. Mala pocit, že to je začiatok staroby. Menzes sa jej už pred
rokom skrátil na dva dni. Viac to bolelo, než tieklo. Vyschýňala.
Napriek tomu sa chuť byť matkou akosi nedostavovala. Mala za sebou pár
mileneckých vzťahov, ktoré ňou len neškodne prešli a nezanechali žiadne
stopy. Na tele ani na duši. Ani jednému pánovi sa nepodarilo zastaviť
Červenú armádu, zlomiť Karmen srdce alebo aspoň necht. Každý z nich si v
nej odložil kúsok živej vody a odišiel. Obe strany z toho mali svoje
výhody. Muži prevetrali najlepších bojovníkov a Karmen nemala výčitky,
že si antikoncepčnými pilulkami ničí pečeň nadarmo.
Karmen je cynička prvej triedy. Neverí mužom ani láske. Za svoje
názory sa nehanbí, dokonca sa k nim verejne hlási. Raz sa však našiel
fešák, ktorému sa podarilo prekĺznuť do jej špičkovo vyzbrojenej
domobrany a trochu tam narušiť logistiku. Tento odvážlivec si u nej
nikdy nič neodložil. Ich vzťah bol čisto platonický. Vždy, keď ho Karmen
uvidela, dostavil sa pocit sladkého vzrušenia v okolí pupka, ktorý sa
pozvoľna presúval nižšie, až kamsi do úžľabiny. Napriek tomu k nemu mala
pomerne netradičný vzťah – tak veľmi sa jej páčil, až ho nechcela.
V detstve sa jej to stalo so škrečkom. Bála sa, že jej zdochne, a tak si ho radšej ani nekúpila.
Večer čo večer s kamarátkou prehľadávali krčmy v meste. Keď fešáka
našli, Karmen privábila všetky rozbesnené motýle v brušnej dutine na
jedno stanovisko, premenila ich na osy a vychrlila ich smerom, kde stál.
Blanokrídle potvory sa činili, mladý muž sa ošíval, ale nakoniec
neodolal a pozrel sa na ich majiteľku. Netušil, čo sa s ním deje. Mal
pocit, akoby mu okolo uší bzučali tisíce včiel. Nemohol tušiť, že sú to
motýle prezlečené za osy. Ani on nebol až taký dokonalý. Keď sa Karmen
podarilo prilákať jeho pozornosť, bez váhania uplatnila umenie, v ktorom
sa stala uznávanou majsterkou – vrhanie opovržlivým pohľadom. Mladého
muža to zakaždým prekvapilo. Nechápal, prečo naňho táto úplne cudzia
osoba hľadí, akoby jej vyvraždil celú rodinu. Radšej sa odvrátil. Keďže
bol nápadne krásny, mal obrovskú výhodu, zabúdal na ženy, ktoré naňho
vrhali pohľady. Nech boli akékoľvek. A tak v okamihu obratu hlavy
zabudol aj na Karmen. Tú išlo rozdrapiť. Hnusila sa sama sebe. Niečo s
ňou nebolo v poriadku. Ten človek sa jej tak strašne páčil, že dovolila
nechutnému hmyzu cestovať po vlastných vnútornostiach. Vrchol
nechutnosti. Takéto niečo sa jej ešte nikdy nestalo. Vždy, keď sa jej
niekto príliš páčil, jednoducho si ho zakázala a bol pokoj. Ale v tomto
prípade bol pánom situácie on. V poslednom čase sa to ešte zhoršovalo.
Akoby motýle nestačili, pridružila sa k nim akási chemikália, ktorá jej v
enormných množstvách vystrekovala do krvného riečiska a vytvárala
vražednú kombináciu. V takýchto chvíľach jej už nezostávalo nič iné, len
vybehnúť von a vyvracať sa.
Karmen si v nenávisti k tomuto záškodníkovi pomáhala, ako vedela.
Volala ho Kožená Pazucha. Dostatočne hnusné aj pre pekného chlapa.
Niežeby to pomáhalo, ale aspoň neublížilo.
Kožená Pazucha však bol chlap, ako sa patrí. Jedného večera prejavil obrovskú odvahu.
Karmen sedela sama pri bare, kamarátka si odskočila na pochôdzku po
krčme. Vyznávala heslo: vidieť a byť videná. Karmen fajčila jednu
cigaretu za druhou a zakazovala si myslieť na Koženú Pazuchu, ktorý
sedel na druhom konci krčmy. Zrazu sa pri nej objavila jeho vôňa, tieň a
štíhle telo. Tri za cenu jedného.
„Dáš si so mnou pohár vína?“ opýtal sa s úsmevom v hlase. Karmen
zdvihla pohľad, ale k jeho očiam sa nedostala. Zbabelo sa zastavila pri
hrudnom koši. Všimla si, že ho má pomerne rachitický. Iné ženy by to
odradilo, ale na ňu ešte aj to pôsobilo sexi. Des a hrôza. Vedela, že je
nadobro stratená. Nebola si istá, čo sa s ňou udeje. Začala mať strach,
že to fyzicky nezvládne a urobí niečo, za čo sa bude do konca života
hanbiť. Držala sa však pomerne statočne. Dívala sa mu priamo na hruď a
snažila sa nevnímať jeho opojnú vôňu. Potom radšej pohľad presunula pod
jeho pazuchu, aby to vyzeralo, že sa díva kamsi do diaľky. Snažila sa
rozptýliť. Jej snaha bola viac než márna. Nič nepomohlo. Ale aspoň
statočne bojovala s túžbou dostať sa spod tohto omamného jarma, no
nepohla sa ani o piaď. Výraz jej tváre sa dokonca v svetlých chvíľkach
prepracoval k fráze, ktorá by sa s prižmúrením pravého oka dala nazvať
„mám ťa v paži“.
Práve z týchto dôvodov nechápala, ako sa mohlo stať to, čo sa
vzápätí stalo. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Chvíľkové zlyhanie
všetkých Karmeniných ochranných zariadení. Krv sa jej nečakane vzbúrila a
snažila sa vtlačiť do pár centimetrov ružového mäsa medzi nohami. Bola
presvedčená, že toho chlapa pretiahne priamo na bare, a snažila sa
vymyslieť, ako to urobiť, aby si to nikto nevšimol.
Jej oči sa pomaly presúvali od pazuchy ku krku, kde sa zastavili pri
mierne vystúpenom jabĺčku, potom pokračovali vyššie k brade, nevtieravo
zarastenej, dostali sa k nosným dierkam bez chlpov. Tam nastal kolaps.
„Popros!“ vypadlo z nej, ani nevedela ako a hlavne prečo. Pritom sa
fascinovane dívala do vnútra jeho vytrhaných nosných dierok. V tom dese
si všimla, že zopár maličkých chĺpkov vo vlhkom hniezdočku sa udržalo
pri živote. Potešilo ju, že aj Kožená Pazucha je len človek.
Zrazu jej Kožená Pazucha zobral bradu do ruky a jemne ju nadvihol.
Jeho drzosť sa tým neskončila – naklonil si Karmeninu hlavu tak, aby sa
mu dívala priamo do očí. To nemal robiť. Bože, odpusť mu, nevedel, čo
činil.
„Môžem ťa požiadať, ale prosiť nebudem,“ povedal sexi chrapľavým
hlasom a blahosklonným úsmevom vyjadril jasný príkaz, aby zložila zbraň.
Aspoň na moment. Aspoň pokiaľ ju nepretiahne. Niežeby Kožená Pazucha
nehľadal lásku, to on vždy, ale Karmen bola stávka. Všetci kamaráti v
krčme vedeli, že Karmen tam ešte nikomu nedala – a tak na ňu nasadili
najťažší kaliber. Koženej Pazuche žiadna neodolala. Karmen to
nanešťastie nevedela. Keby sa k nej táto informácia dostala, nemala by
ešte päť rokov po tomto incidente pocit, že premrhala životnú šancu.
„Povedala som – popros!“ zopakovala pevným hlasom a spurne si
vytrhla bradu z jeho rúk. Nikto ju nikdy takto neponížil. Čo si o sebe
tá kreatúra myslí?!
Karmen bola natoľko rozzúrená, že to prevalcovalo všetky ostatné
pocity. Dívala sa Koženej Pazuche do očí a konečne sa nemusela báť, že
mu ogrcia košeľu.
Kožená Pazucha zauvažoval. Pretiahnuť babenku je jedna vec, ale aj
on má svoju hrdosť. Prosiť sa nikomu nebude. To mu za tú basu piva
nestojí. Aj keď táto samica má niečo do seba, vzbudzuje v ňom túžbu
krotiť. Fascinujúce. Odkedy vyrástol do krásy a nemusel dobý- jať,
zabudol, aké to môže byť zábavné. Chvíľu na ňu uprene hľadel. Potom sa
zdvihol a elegantne zmizol z jej života.
Strach bol silnejší než príťažlivosť. A hoci sa to stalo pred veľmi
veľa rokmi, už nikdy si nedovolila ten luxus – zamilovať sa do muža,
ktorý je dokonalejší ako ona.
Karmen Koženú Pazuchu už nikdy nevidela. Jednoducho preto, lebo ho
prestala hľadať. Vedome ho vytlačila zo svojho života. Ale zakaždým, keď
vo vete použila slová kožená alebo pazucha – myklo ňou. Pre pokoj duše
ich zo svojej slovnej zásoby radšej vypustila
Aj napriek tejto „životnej prehre“ sa Karmen pošťastilo nájsť svojho
Adama. Nebolo podstatné, ako vyzeral ani aké mal vlastnosti – pre
Karmen bolo dôležité, že sa k nej správal presne ako ku korunovanej
kráľovnej. V jeho očiach mala Karmen šťastie, že natrafila na rozumného
muža. Obaja v tom vzťahu vyhrali. Karmen získala pocit výnimočnosti,
Adam svätý pokoj a kvalitný sex. A ako to bolo s jeho obdivom naozaj?
Po tom nikto nepátra.
Dokonca ani Karmen nie. Toľko rozumu ešte má…
