© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Vydaté

Vydaté

Vstúpte do sveta vydatých žien, ktorý prekonvertovala do písanej podoby obratná ruka slovenskej autorky Ivany Havranovej. Pozorne načúvala, vnímavo pozorovala osudy žien okolo seba, a výsledkom je mozaika príbehov o vzťahoch dvoch ľudí. Možno sa v niektorom nájdete.

Autorská reč Ivany Havranovej je korenená humorom, svojráznym pohľadom a originálnymi novotvarmi. Jej poviedky v nás prebudia pocit spolupatričnosti – s niektorou hrdinkou sa môžeme stotožniť, inú ľutujeme alebo jej závidíme, a niekedy škodoradostne skonštatujeme, že si svoj osud zaslúžila. Vzťah dvoch ľudí je krehká rovnováha na rozhraní umenia a nemožného, nikto nás to neučí, preto ich toľko stroskotá. Presne o tomto píše Ivana Havranová.

  • ISBN: 978-80-222-0617-7
  • EAN: 9788022206177
  • Počet strán: 196
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 140 x 210 mm

9,90 € Doporučená cena

Anotácia

Vstúpte do sveta vydatých žien, ktorý prekonvertovala do písanej podoby obratná ruka slovenskej autorky Ivany Havranovej. Pozorne načúvala, vnímavo pozorovala osudy žien okolo seba, a výsledkom je mozaika príbehov o vzťahoch dvoch ľudí. Možno sa v niektorom nájdete.

Skúsená novinárka Ivana Havranová nemusela chodiť ďaleko pre inšpiráciu k svojim poviedkam. Stačilo sa trochu poobzerať okolo seba, sledovať životy priateliek, zamyslieť sa nad vlastným. Keby sme spravili to isté, s prekvapením by sme si uvedomili, koľko príbehov píše život a my sme nevedomky tichými pozorovateľmi.

V manželstve obaja, muž i žena, túžia po láske, v skutočnosti po tom istom, ale často po niekoľkých rokoch nenachádzajú spoločnú reč. Ich životy plynú každý po svojom a oni si nevedia predstaviť, ako budú žiť ďalej. S istotou vedia, že ich manželstvo prestalo fungovať, každý si žije svoj druhý, skrytý život a obaja sú nešťastní.

Recenzie

Prostým a jednoznačným jazykom, bez prikrášľovania, rozpráva Ivana Havranová obyčajné príbehy vydatých žien, nijako zvlásť výnimočných. Obnažuje ich až k samej ženskej podstate. Čo všetko sú ochotné zniesť, pre nejasnú predstavu o šťastí? Skvelá jazda labyrintom duší manželiek!
Diana Dúhová, www.knihozrut.sk

Manifestácia žien nielen proti naivnosti za vnútornú silu, zdravý egoizmus, dravý individualizmus. Aj tak by sa v skratke dali opísať príbehy trinástich žien. Zaľúbených, zasnívaných, slepých, vydatých, popletených, potom nešťastných a možno nakoniec zocelených alebo stratených hrdiniek.
Barbora Belovická, www.book.review.sk

Ukážka z knihy

Janka

„Manželstvá sú rozvádzané v nebi…“
Oscar Wilde


V krstnom liste Jana, ale… nevolal ju tak nik. Od malička jej doma vraveli Žanka, Žaninka… ak neposlúchla, skrátili meno na Žana. A to už malé dievčatko s veľkými modrými očami a blonďavými kučierkami krivilo do plaču. Ústočká skrčil nešťastný kŕč, očká sa zúžili. Rozplakala sa, ako najhlasnejšie vedela, malou bledou tváričkou sa kotúľali obrovské slzy.
   
Ak od mamy, ocka či babičky počula Žaninka, vedela, ako veľmi ju ľúbia. Pri oslovení Žana sa ale láska strácala. A malé dievčatko sa bálo, že naveky.
   
Hanlivé oslovenie považovala za trest najväčší! Vari by bolo lepšie dostať po holom zadku. Nestávalo sa to síce často, veď bola miláčikom celej rodiny, no sem-tam veru zanovito trvala na svojom. Bojovala so špenátom, s rybami, neľúbila mlieko… a zo všetkého najneradšej upratovala večer v malej izbičke svoje hračky. Bábiky do postieľok a z prútia pletených kočiarikov, kocky do škatuľky. Mackovia mohli zostať v kresle.
   
Ak sa len tak ponevierala po izbičke a kopala do jej nemých obyvateľov, rodičia sa hnevali. Veď lenivú dcérku nechcel mať ani jeden z nich.
   
Postupne sa naučila rodičov počúvať a mali z nej veľkú radosť. Jej dušička ale spokojná nebola. V škole výborná žiačka, vyrastala do krásy. Nijaká modelka, to nie! K vstupenke do sveta modelingu chýbali dievčaťu dlhé nohy, dlhý krk… Vyrástla z nej pekná, ale nevysoká slečna.
   
Zmaturovala na čisté jednotky a tešila sa na vysokú školu ako dieťa na orieškovú zmrzlinu. Mala už dosť domáceho dirigovania, sledovania na každom kroku. Cítila sa dospelá, no mama jej ustavične dýchala na krk. Starala sa do nej o to viac, že otec bol ťažko chorý a mal čo robiť so sebou. Mama niesla zodpovednosť za výchovu dcéry sama. Nuž a tá sa doma cítila neslobodná, kontrolovaná, pod tlakom…
   
Na vysokej sa rozbláznila hneď od prvého ročníka. Ako odtrhnutá z dlhej reťaze. Objavovala sa na všetkých súkromných aj školských večierkoch. Milovala biele víno, milovala priateľov. A nezáväzné flirtovania, debaty, smiechoty… No vo chvíli, keď stretla Pavla, sa jej život otočil hore nohami.


Začali spolu chodiť a Žanka sa snažila svojmu milému vo všetkom vyhovieť. Keď sa po pol roku túlania po internátoch a cudzích voľných bytoch k nemu nasťahovala, zo svetáckej Žanky sa stala Žanka rodinná. Ak jej aj priatelia zavolali, lákali ju k Dody báčimu na večerné stretnutie pri dobrom vínku, vystrúhala tvár mníšky a čudovala sa, že jej vôbec volajú. Akoby medzi nich nikdy nepatrila. Akoby u Dody báčiho nevypila možno i za Dunaj lahodného domáceho vína.
   
Chcela sa za Pavla vydať a vedela, že svoj život musí totálne zmeniť. Ak sa ešte nedávno vracala domov hlboko po polnoci a nedostala sa z postele pred obedom, teraz už na život búrliváčky zabudla. Pavol ako vychýrený kuchár v meste, zamestnaný v podniku otvorenom do štvrtej ráno, prichádzal z práce nad ránom okolo piatej a vždy priniesol mlieko a čerstvé pečivo. Nakládol ich do tašky pred malou mliekarňou. Býval neďaleko. K malému, sladkým mliekom voňajúcemu obchodíku prichádzal takmer zároveň so zásobovacími autami a s mliekarkou bol dohodnutý. Každý deň si z nákladu uloženého pred zatvoreným obchodom odniesol šesť rožkov a liter čerstvého mlieka. Otvárala o šiestej.
   
A potom, niekedy popoludní, keď šiel von alebo do roboty, zaplatil.
   
Keď si potichu vybral z chladničky maslo, syr a paradajky, aby si pripravil raňajky, keď si nalieval do hrnčeka s farebnými kvetinkami studené mlieko, Žanka ešte spala. Zobudila sa však vo chvíli, keď vošiel do postele a ukradol si kus veľkého paplóna. Ten až do tejto chvíle slúžil výlučne jeho partnerke. Ukrývala sa pod ním ako malá kôpka zaspatého šťastia a Pavol sa ráno čo ráno pozeral na jej milú tvár a usmieval sa. Lebo Žanka najskôr o svoj kúsok teplučkej, príjemnej istoty bojovala, ale potom otvorila dokorán vyspaté modré oči…
   
Z vysokej sa vytratila v treťom ročníku. Doma neboli nadšení. Vedeli, že šanca nájsť si dobré miesto je čoraz menšia. Našla si teda miesto sekretárky a našťastie nemusela sedieť na kancelárskej stoličke od siedmej ráno.
   
Z domu odchádzala pred ôsmou a okolo pol štvrtej popoludní už bola doma, vo veľkom, prázdnom byte. Pavol sa zobúdzal pred dvanástou na poludnie a do svojho kráľovstva veľkých hrncov a rozpálených platní sporákov sa vracal denne pred druhou popoludní. Od chvíle, ako sa preobliekol do bieleho plášťa a založil si trochu nepohodlnú vysokú čiapku šéfkuchára, sa nezastavil.
   
Podnik, v ktorom pracoval, mal povesť najlepšieho, takže všetci, ktorí obľubovali dobré jedlo, prichádzali práve sem. Špecializoval sa na mäsá a zeleninu. V meste veru od neho lepšieho nebolo.