© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky

Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky

Slovenské príslovia a porekadlá podobne ako Prostonárodné slovenské rozprávky sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Ich autor Adolf Peter Záturecký, potomok starej slovenskej rodiny, ktorá v dejinách národa zohrala významnú úlohu, sa do histórie zapísal najmä svojou zberateľskou činnosťou, ktorej sa venoval celých tridsať rokov. Vydanie Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen u nás, ale aj v širokom slovanskom odbornom svete. V 19. storočí sa vysoko hodnotila najmä jazyková stránka, neskôr sa zdôrazňoval ich vzťah k životu a mnohotvárnej životnej skutočnosti. Predstavovali svojrázny odraz života, zakotvený v stáročných ľudských skúsenostiach, v životných a pracovných návykoch ľudí. Začala sa zdôrazňovať etnografická hodnota prísloví a porekadiel. Výsledkom Zátureckého mnohoročnejusilovnej a mravčej práce bola zbierka, ktorá prerástla do 13 000 prísloví, porekadiel a úsloví. Svojím rozsahom prevýšila všetky dovtedy vydané zbierky. Táto zbierka patrí z hľadiska množstva zozbieraného materiálu medzi popredné diela slovanského písomníctva. Do nášho výberu sme zaradili aj Slovenské hádanky, ktoré autor vydal v štyroch oddieloch v roku 1894. Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia boli na svoju dobu významným kultúrnym činom. Jeho dosah prerástol hranice Slovenska. Nielen v našej, ale aj v celoslovanskej folkloristike znamenajú trvalú hodnotu a zaujali v nej popredné miesto. Zátureckého zbierka nie je len hlbokou studnicou slovenskej jazykovej kultúry alebo popredným prameňom poznania života a názorov slovenského ľudu a jeho poetického výrazového bohatstva, ale aj dielo, bez ktorého by dnes porovnávacie štúdium nebolo možné. Neutíchajúci záujem o Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia a nedostupnosť tejto publikácie na pultoch kníhkupectiev nám vnukla myšlienku pristúpiť k novému vydaniu tejto nevšednej a v mnohých ohľadoch doteraz neprekonanej publikácie. Celé desaťročia z nej čerpali redaktori, spisovatelia, prekladatelia, folkloristi, etnografi aj bežní užívatelia slovenského jazyka. Príprave najnovšieho vydania A. P. Zátureckého sme venovali veľkú pozornosť. Naším zámerom bolo predstaviť autora slovenskému čitateľovi v celej myšlienkovej hĺbke a umeleckej kráse. Veríme, že tvorivé bohatstvo tejto publikácie poteší možnosťou nazrieť do života našich predkov a uspokojí každého milovníka bohatého slovenského jazyka.

  • ISBN: 978-80-222-0946-5
  • EAN: 9788022209465
  • Počet strán: 816
  • Väzba: tvrdá väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 125x198 mm
  • Dátum vydania: 3.9.2018
  • Žáner: SLOVENSKÁ BELETRIA / Aforizmy a citáty

14,90 € Doporučená cena

O knihe

 

Slovenské príslovia a porekadlá podobne ako Prostonárodné slovenské rozprávky sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Ich autor Adolf Peter Záturecký, potomok starej slovenskej rodiny, ktorá v dejinách národa zohrala významnú úlohu, sa do histórie zapísal najmä svojou zberateľskou činnosťou, ktorej sa venoval celých tridsať rokov.

 

Vydanie Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen u nás, ale aj v širokom slovanskom odbornom svete. V 19. storočí sa vysoko hodnotila najmä jazyková stránka, neskôr sa zdôrazňoval ich vzťah k životu a mnohotvárnej životnej skutočnosti. Predstavovali svojrázny odraz života, zakotvený v stáročných ľudských skúsenostiach, v životných a pracovných návykoch ľudí. Začala sa zdôrazňovať etnografická hodnota prísloví a porekadiel.

 

Výsledkom Zátureckého mnohoročnej usilovnej a mravčej práce bola zbierka, ktorá prerástla do 13 000 prísloví, porekadiel a úsloví. Svojím rozsahom prevýšila všetky dovtedy vydané zbierky. Táto zbierka patrí z hľadiska  množstva zozbieraného materiálu medzi popredné diela slovanského písomníctva. Do nášho výberu sme zaradili aj Slovenské hádanky, ktoré autor vydal v štyroch oddieloch v roku 1894.

Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia boli na svoju dobu významným kultúrnym činom. Jeho dosah prerástol hranice Slovenska. Nielen v našej, ale aj v celoslovanskej folkloristike znamenajú trvalú hodnotu a zaujali v nej popredné miesto. Zátureckého zbierka nie je len hlbokou studnicou slovenskej jazykovej kultúry alebo popredným prameňom  poznania života a názorov slovenského ľudu a jeho poetického výrazového bohatstva, ale aj dielo, bez ktorého by dnes  porovnávacie štúdium nebolo možné.

Neutíchajúci záujem o Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia a nedostupnosť tejto publikácie na pultoch kníhkupectiev nám vnukla myšlienku pristúpiť k novému vydaniu tejto nevšednej a v mnohých ohľadoch doteraz neprekonanej publikácie. Celé desaťročia z nej čerpali redaktori, spisovatelia, prekladatelia, folkloristi, etnografi aj bežní užívatelia slovenského jazyka.

Príprave najnovšieho vydania A. P. Zátureckého sme venovali veľkú pozornosť. Naším zámerom bolo predstaviť autora slovenskému čitateľovi v celej myšlienkovej hĺbke a umeleckej kráse. Veríme, že tvorivé bohatstvo tejto publikácie poteší možnosťou nazrieť do života našich predkov a uspokojí každého milovníka bohatého slovenského jazyka.

Recenzie


Ukážka z knihy

I. ČLOVEK, JEHO VEK,

POHLAVIE, RODINA

A DOMOVINA

 

 

1.         MLADOSŤ – STAROBA

 

Príslovia

 

Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.

Čo Janík zameškal, Jano nedohoní.

Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro nenaučí. Č. 407.

Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala. Č. 307.

    5      Čo má byť na hák, to sa zavčasu kriví. Adalb. Osęka.

Čo sa Janíčko neučí, to sa Jano nenaučí. Adalb. Jan 4.

Dvadsať – nerozum; tridsať – neženatý; štyridsať –

   nebohatý. (Pozri 13.)

Holoplusk učí bradáčov.

 

HROB

Hrobom smrdí a ešte sa nekára.

  10      Už je jednou nohou v hrobe, ešte sa nekára.

Keď máš zuby, nemáš chleba; keď máš chleba, nemáš zubov.

Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne. Č. 180.

Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. – Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. – Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude. (Pozri 7.) Č. 203. Adalb. Człowiek 33, 87.

Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.

  15      Ledvaj sa to trošku vypelichalo, už si to ako vede!

            Bošácka dolina.

 

MLADÝ, MLADOSŤ, MLAĎ (Iné pozri ďalej Starý atď.)

 

Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý.

Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom. Č. 306.

Čomu zmladi privykneš, tomu na starosť neodvykneš. Č. 307. Adalb. Nawykać 2, Przyzwyczaić się 1.

Čo sa za mladi naučíš, akoby si našiel v starobe. Č. 216. Starość 9.

 

  20      Čo sa za mladi nenaučíš, to na starosť nepochopíš.

    Adalb. Młody 1, Nauczyć się 4.

Hriechy mladosti kára boh na staré kosti. Č. 26. Adalb. Młodość 1.

I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady.

(Pozri ďalej Rozum.)

I mladým štencom zuby dorastajú. Č. 266.

I z mladej hlavy súd pravý. T. 13.

  25      Kto sa zmladi učil leda, bude volať v stárí: beda!

   T. 22.

 

Kto zmladi seje, v starobe veje.

Lepšie je, keď víno za mladi vykysne, ako na sta-

rosť. – Keď víno vykysne, v sude sa utíši.

Mladé časy sa mu navracajú. Adalb. Rok 6.

Mladému sa svet usmieva.

  30      Mladému všetko ujde.

Mladý nabývaj, starý užívaj! Adalb. Młody 29.

Mladý na roky, starý na rozum. Č. 305. Adalb. Rok 14.

Mladý sa má vyspať i na ľade. Č. 305.

Mladý – zdravý.

  35      Mladý zo všetkého vyrastie. Č. 305.

Mladosť – radosť; staroba – choroba. Č. 304.

Mladosť – radosť; starosť – žalosť. Č. 307.

Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť.

Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť. Adalb. Mło-

dość 8, Starość 15.

 

  40      Mladosť si človek na starosť odkladá. – Mladosť treba

   odložiť na starosť.

            Nech (sa) mladosť vybúri!

Sadaj mladý u starého a nauč sa kumštu jeho.

Za mladi hrdo, na starosť tvrdo.

Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť.

  45      Za mladi sa vozil, na starosť peši.

Za mladi uži sveta! Č. 306. Adalb. Świat 64.

Za mladi zachránené trvá do staroby.

Za mladi zapracuj, na starosť budeš mať.

Zvodný svet kazí mladý kvet.

  50      Nechapti sa lietať, ešte ti krídla nenarástli. Č. 569.

 

POLUDNIE

Ak si dopoludnia nenazbieraš, popoludní potom už

nie.

Po poludní býva večer.

 

ROZUM

I v mladej hlave starý rozum sa nájde. Č. 268.

Rozum pred rokmi neprichádza.

  55      Rozum prichodí s rokmi. Adalb. Rozum 80.

Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý!

Rozum s vekom rastie. Č. 205.

Starý a nemá rozum!

Starý cap a nemá za malé dieťa rozumu. – Starý pes a nemá za malé dieťa rozumu.

  60      Stará koza bláznivá. – Stará kobza bláznivá.

Starí ľudia rozum tratia. – Starí ľudia upadajú do detinského rozumu.

V starých rozum býva.

 

SLIEPKA, KURA

Dnes už chce byť vajce múdrejšie ako sliepka. Č. 218. Adalb. Jaje 4.

Kurča učí starú sliepku.

  65      Kuriatko chce byť múdrejšie od sliepky. Adalb. Kura

    28.

Múdrejšie vajce od sliepky a kura od kvoky. T. 25.

 

STARÝ, STARŠÍ, STAREC, STAROSŤ,

  STAROBA (Pozri vyššie Mladosť, Rozum.)

 

Darmo starého psa za zajacom huckáš.

Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.

Každý starý hríb je červivý. Adalb. Stary 68.

  70      Lepšia starších ľudí rada ako mladých umenie.

Lepší mladá psota ako stará vúla. Modra.

Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku vredy. – Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku bradovice. Č. 585.

Na starom do mlyna, na mladom do vína. T. 27. Č. 389. – Na starom i do mlyna, i zo mlyna. Adalb. Sta-

ry 29.

Nech sa starý dodiera!

  75      Neposmievaj sa starému, i ty budeš starý. Č. 309.

Opýta sa ťa starosť, kam si podel mladosť!

Pamätaj na staré dni!

Po smrti je neskoro modliť sa, a na starosť vandro-

vať. Č. 27. Adalb. Starość 7.

Starci dvaráz chlapci. Adalb. Stary 91.

  80      Starého koňa je zle učiť. – Starého koňa je zle učiť

   rajtovať.

Starého psa je ťažko priúčať na svorku.

Staré chrámy majú dobré zvony. Č. 284.

Starému prednosť!

Starému už hlas uteká.

  85      Starému už len bochnička, sklenička a teplý kútik.

Starý, ale jarý. Č. 265. Adalb. Stary 58.

Starý čert horší. – Starý čert je najväčší.

Starý človek ako zámka na dome.

Starý človek hotový blázon.

  90      Starí dobre radia.

Starý kostelník duho zvonieva. Bošácka dolina.

Starí ľudia majú zuby v žalúdku.

Starí ludzé vychádzajú na dzecké chodníky. Bošácka

dolina. (Pozri 61.)

Starý robí viac rozumom ako rukami.

  95      Starý strom je nie dobré presádzať.

Starý už len do hŕbky letí.

Staroba, hotová choroba. (Iné pozri pri hesle Mladosť.)

Staroba nie blázon. – Staroba nie bláznivosť.

Staršiemu poctivosť, a deťom chleba s maslom.

100      Vôl starší na krok istejší. T. 40.

V starej peci čert kúri. Č. 309. Adalb. Ciało 25, Piec 11,

Pień 4, Wierzba 3.

V         starosti obanuješ, ak mladosť zle stráviš.

            Sto rokov dožije ten, kto múdro žije.

 

ŠEDIVÝ, ŠEDINY atď.

           

            Hlava šedivá a srdce pochabé.

105      Hlava śiveje, rozum šaleje. Šariš.

Kde sú šedy, tam sú vedy.

Šediny sú hrobové kvetiny. Č. 307.

 

TŔŇ, TŔNIK

Čo má byť tŕň, to zavčasu škriabe. Adalb. Tarnek 1.

Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý. – Zmladi sa tŕň ostrí. Č. 306. Adalb. Tarnek 2. – Od mladi sa tŕň ostrí a hladí. T. 31.

110      Uč sa, bude z teba kňaz!

Veku pribýva, života ubýva.

Vtáča zavčasu perie zo seba oberá.

Z čoho čo má byť, to je hneď od mala. Prešpor. stol.

Z dubca narastie dub.

 

ZRELÝ, ZRIEŤ, DOZRIEŤ

115      Čo chytro zrie, chytro dozrie. Č. 203.

Chlapec malý, ale huncút zralý!

Prv dozrel ako vyrástol. Č. 568.

Žihľava hneď od mladi pŕhli. – čo má byť žihľavou, to hneď pŕhli. Č. 306.

 

Porekadlá a úslovia

 

Dnes-zajtra žijem!

120      Ej, veď som nie včerajší! Č. 585.

Ešte ja budem tvojimi koštiaľmi orechy ráňať! Č. 587.

Ešte má materinské mliečko na brade… Č. 568. Adalb. Mleko 2.

Ešte mu perá nedorástli.

Ešte mu sopel pod nosom dobre neuschol, a už (atď.)

125      Ešte si nevie chleba odkrojiť. – Poznať, že si ešte ne-

   vieš na chlieb zarobiť, keď si nevieš pekne odkrojiť!

Ešte si nos nevie utrieť, a už (atď.)

Keď ty budeš mať toľko rokov ako ja, nebude z teba iba stará vŕba!

Mladý ako michalská jahoda.

Na staré kolená.

130      Smrť naň zabudla.

Stará pravda.

Starec opustený ako bobáčik.

Starý ako Budišovo. Bošácka dolina.

Škoda tvojej podoby!

135      Ten je už na starom mesiaci narodený.

Ty budeš žiť, ja budem hniť!

Ty si ešte len v sukničke chodil, keď som ja už (atď.) –

Ty si ešte len v košieľke chodil, keď som ja už

(atď.) – Ty si ešte len v gatkách chodil, keď som ja

už (atď.)

To je osve vedzený chasník. – To je osve sporádaný chasník. Modra.

Už je po rorátoch. – Už mi je po poludní.

140      Už mu narástli zuby múdrosti.

Už nad hrobom stojí.

Už nebudem mať pokoja, iba keď ma vynesú.

Už okúsil i sladké i trpké.

Už som leták!

145      Už som starý! – Ešte si mladým nebol a už sa starým

   robíš!

Už som starší ako mladší, ale toto nepamätám!

Veď ty budeš vedieť, keď ja oči zavriem! – Veď ty budeš vedieť, keď mňa tu nebude!

Vyhodil si z kopýtka.

Vykreše sa čosi z neho.

150      Vyrástol ako svrčina v hore.

Zubatý chlapec.

 

Prezývky a nadávky

 

Holobriadok, holoplusk, mladý vrabec, papľuch, sopliak. (O chalanoch.)

Starý blázon, starý caban, starý cap, starý corgoň, starý čert, starý črep, starý hriech, starý hriešnik, starý hrniec, starý kôň, starý koridoň, starý Kubo, starý pes, starý somár, starý vlk, starý vrabec, starigáň. (Čiastočne o chalanoch, čiastočne o dospelých i starých, vyčíňajúcich detinské kúsky.)

Stará baba, stará devla, stará drmľa, stará grešľa, stará hrkľa, stará kobza, stará koza, stará krava, stará

krkoška, stará mrkva, stará mršina, stará striga, stará škrabňa, smrtka, stariga.

Staré čuridlo, staré hebedo, staré hniezdo, staré nemehlo, staré rešeto, staré trdlo.