© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Listy astrofyzika

Listy astrofyzika

Knihy obľúbeného a slávneho astrofyzika sa stali celosvetovým fenoménom. V Tatrane vyšla v roku 2017 jeho populárna Astrofyzika pre zaneprázdnených, celosvetovo sa predali milióny výtlačkov. V Listoch astrofyzika autor odpovedá na otázky zvedavým čitateľom a zverí sa im so svojím najúprimnejším a najosobnejším vyznaním o našom mieste vo vesmíre. Kniha je vynikajúcou príležitosťou, aby sme bližšie spoznali autorov pohľad a vnímanie okolitého sveta. Tyson je proti náboženským dogmám ❨člověk si osvojí svetonázor namiesto toho, aby sa snažil svetu porozumieť), myslí si, že moderná filozofia je do istej miery zbytočná ❨nadmiera slov interpretujúcich rôzne významy❩, no za najdôležitejšie považuje naučiť mladých ľudí, aby mysleli sami za seba a pristupovali k svetu vedecky. Tysonovo rozhodnutie zverejniť úryvky zo svojej kolektívnej korešpondencie skrýva v sebe istú iróniu. Písanie listov je zanikajúce umenie, kým astrofyzika oplýva novými poznatkami a teóriami. A práve s nimi nás autor prostredníctvom listov hravo zoznámi.

  • ISBN: 978-80-222-1055-3
  • EAN: 9788022210553
  • Počet strán: 240
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 125x195 mm
  • Dátum vydania: 29.11.2019
  • Žáner: PRÍRODNÉ VEDY/ Fyzika

14,90 € Doporučená cena

O knihe

Brilantný doplnok k znamenitému bestselleru Astrofyzika pre zaneprázdnených

Vďaka nadšeným, fundovaným a jasne formulovaným názorom na stav súčasnej vedy a poznatkov o vesmíre vznikla na sociálnych sieťach amerického astrofyzika Neila deGrasse Tysona jedna z najväčších internetových skupín nasledovateľov. V tejto knihe zverejňuje svoju korešpondenciu s ľuďmi z celého sveta, ktorí ho oslovili pri hľadaní odpovedí na najrozmanitejšie otázky súčasnosti.  V zbierke 101 starostlivo vybratých listov odpovedá z pohľadu kozmickej perspektívy – čiže schopnosti uplatniť získané vedomosti a poznatky pri hľadaní nášho miesta vo vesmíre – na širokú škálu otázok o vede, viere, filozofii, živote a, samozrejme, o trpasličej planéte Pluto, keďže sa preslávil tým, že loboval za vyradenie Pluta zo zoznamu planét slnečnej sústavy. Tysonove stručné, presvedčivé, zanietené a vtipné odpovede potvrdzujú jeho postavenie vplyvného popularizátora vedy a popredného pedagóga.

V predchádzajúcom bestselleri Astrofyzika pre zaneprázdnených (2017) prehľadne a zrozumiteľne vysvetlil fungovanie vesmíru viac než miliónu čitateľov. Listy od astrofyzika, Tysonova zatiaľ najotvorenejšia a najúprimnejšia kniha, nás pozýva do novej, osobnej dimenzie autorovho pátrania po našom mieste vo vesmíre.


Recenzie

„Neil deGrasse Tyson, americká megahviezda medzi astrofyzikmi, označuje sám seba za vedca a pedagóga. Súdiac podľa tejto zbierky korešpondencie s verejnosťou prostredníctvom listov, e-mailov a sociálnych sietí je pole jeho edukačnej činnosti nesmierne rozsiahle. Tysonov blahosklonný štýl a schopnosť sprístupniť vesmír širokej verejnosti mu zabezpečili obrovské publikum, ktoré dychtí po odpovediach. Najčastejšie dostáva otázky typu: Tají NASA informácie o mimozemšťanoch? Kedy nájdeme yetiho? A hlavne: Prečo vedci popierajú existenciu Boha tvrdením, že svet je starší, ako hovorí Biblia?“  Sunday Times 

................................

„V roku 2017 Tyson napísal knihu Astrofyzika pre zaneprázdnených a sprístupnil astrofyziku širokým masám vďaka tomu, že rozložil komplikované chápanie vesmíru na ľahké (alebo aspoň ľahšie) koncepty. V tejto knižke, zostavenej z Tysonovej korešpondencie s ľuďmi rôzneho veku a profesií, sa píše a debatuje nielen o astronómii, ale aj o náboženstve, filozofii, Nostradamovi a o živote všeobecne.“ Amazon Book Review 

................................

„Tento výber z úprimnej korešpondencie známeho vedca zahŕňa všetko od života po smrť, nádej, nenávisť či rasu. V jednom liste Tyson odpovedá priateľovi Henrymu Louisovi Gatesovi a odmieta pozvanie do časti seriálu Pátranie po koreňoch: ,Keď uvažujem, čo dokážem ako ľudská bytosť, nehľadám príbuzných, ale vzhliadam k všetkým ľudským bytostiam. Pre mňa je dôležité práve toto genetické príbuzenstvo.´ Keď mu priaznivci píšu o strachu, rovnako priamo odpovedá: ,Nebojte sa zmeny. Nebojte sa zlyhania. Jediné, čoho sa treba báť, je strata ctižiadosti.´“ Guardian


Ukážka z knihy

WILLIAM COWPER

PROLÓG


Keďže ľudia dnes komunikujú predovšetkým cez sociálne siete, písanie listov sa stalo akýmsi zabudnutým umením. Najväčším nešťastím je vari to, že čoraz ťažšie hľadáme slová presne vystihujúce naše pocity a emócie. Na čo by sme inak potrebovali stále viac emotikonov, ktorými dopĺňame písomnú korešpondenciu? Smajlík, nahnevaná tvárička, srdiečko, palec hore. Lenže keď svet prebúdza našu zvedavosť, keď nám nevedomosť nedá spať, keď nás zaplavuje úzkosť zo života, vtedy občas musíme niekomu napísať normálny list.

Táto kniha obsahuje časť mojej korešpondencie z obdobia dvoch desaťročí, takmer celá je od úplne neznámych ľudí a väčšinu z nej som dostal v priebehu desiatich rokov, keď bola moja e-mailová adresa verejne prístupná.* V tomto období sa väčšina ľudí pýtala na vedu. O odpovede sa postarali odborníci z newyorského Haydenovho planetária, kde pôsobím ako riaditeľ. Na iné, zväčša osobné listy, vrátane tých, v ktorých sa ľudia zmieňujú o nejakom mojom vystúpení, knihe či videu, som odpovedal ja sám.

Listy plné silných emócií, zvedavosti alebo úzkosti uvádzam v plnom znení.** Obsah iných som v záujme stručnosti skrátil do jedného odseku. Niektoré som dostal od ľudí nahnevaných na svet alebo na niečo, čo som povedal či urobil. V ďalších mi píšu o myšlienkach či presvedčeniach. Veľa listov je smutných, citlivých a dojímavých. A v mnohých je zasa túžba, ktorú sme v tom či onom čase pocítili všetci: hľadanie zmyslu našich životov; nehasnúca potreba pochopiť miesto človeka vo svete a vo vesmíre.

Pridávam aj tie, čo som nenapísal nikomu konkrétnemu, ale každému. Sú medzi nimi listy redaktorovi, zväčša The New York Times, aj otvorené listy zverejnené na mojom účte na Facebooku a na ďalších verejných miestach na internete. Jeden z najstarších, dlhočizný list mojej rodine a kolegom z 12. septembra 2001, som napísal dvadsaťštyri hodín po tom, čo som sa zo vzdialenosti štyroch blokov stal svedkom útoku na obidve veže Svetového obchodného centra a ich pádu.

Kniha Listy od astrofyzika je zbierkou múdrosti, ktorú som zhromaždil s cieľom učiť, informovať a napokon vyjadriť pochopenie pre zvedavú myseľ. Ide o svet očami astrofyzika a učiteľa. A o tento svet sa s vami teraz podelím.


* Ak som list dostal inak ako e-mailom (napr. „slimačou“ poštou alebo na sociálnych sieťach), uvádzam príslušné médium.

** V prípade potreby sa v listoch upravuje pravopis a gramatika. Dlhé listy sme kvôli zrozumiteľnosti skrátili aj upravili, bez zmeny obsahu. Naopak, zápalistá interpunkcia, ktorá odzrkadľuje EMÓCIU, ostáva do veľkej miery nezmenená!!!




Úvod


Tak trochu memoáre


Všetko najlepšie k 60. narodeninám, NASA!



Pondelok 1. októbra 2018

Poznámka na Facebooku


Milá NASA,

všetko najlepšie k narodeninám! Asi nevieš, ale sme rovnako starí. Ty si prvý októbrový týždeň roku 1958 vznikla zo zákona o letectve a vesmíre ako civilná vesmírna agentúra, zatiaľ čo ja som sa narodil svojej mame vo východnom Bronxe. Rok trvajúce oslavy našich spoločených šesťdesiatin mi tak poskytujú jedinečnú príležitosť, aby som sa zamyslel nad našou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

Mal som tri roky, keď John Glenn prvýkrát obletel Zem. Keď som mal sedem, prišla si o astronautov Grissoma, Chaffeeho a Whitea pri tragickom požiari kapsuly Apollo 1 na štartovacej rampe. Keď som mal desať, vyslala si na Mesiac Armstronga, Aldrina a Collinsa. A mal som štr­násť, keď si lety na Mesiac celkom zastavila. V tom čase som bol nadšený z teba aj z Ameriky. V mojich emóciách však chýbalo vzrušenie z cesty, bežne prítomné v srdciach a mysliach iných ľudí. Zrejme som bol primladý, aby som sa stal astronautom. No vedel som aj to, že moja pleť je príliš tmavá, aby si si ma dokázala predstaviť ako súčasť tohto úžasného dobrodružstva. Nielen to. Napriek tomu, že si civilná agentúra, tvojimi najslávnejšími astronautmi sa stali vojenskí piloti v čase, keď vojna strácala popularitu.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo pre mňa hnutie za občianske práva reálnejšie než pre teba. Vlastne až nariadenie viceprezidenta Johnsona z roku 1963 ťa prinútilo prijať do prestížneho Marshallovho centra pre vesmírne lety v Huntsville v štáte Alabama čiernych inžinierov. V tvojich archívoch som našiel túto korešpondenciu. Spomínaš si? James Webb, vtedajší riaditeľ NASA, napísal nemeckému raketovému priekopníkovi Wernherovi von Braunovi, vedúcemu centra a hlavnému inžinierovi celého kozmického programu s ľudskými posádkami. V liste jasne a otvorene nariaďuje, aby v regióne vyriešil „nedostatok rovnakých pracovných príležitostí pre černochov“ a aby pri hľadaní, školení a zamestnávaní kvalifikovaných inžinierov v rodine NASA v Huntsville spolupracoval s miestnymi univerzitami Alabama A&M a Tuskegee Institute.

V roku 1964, keď sme my dvaja nemali ešte ani šesť rokov, som videl demonštrantov pred novovybudovaným bytovým komplexom v časti Riverdale mestskej štvrte Bronx, ktorý sme si vybrali na bývanie. Protestovali proti tomu, aby sa tam presťahovali černošské rodiny vrátane tej mojej. Som rád, že ich úsilie zlyhalo. Tieto budovy azda prorocky dostali názov Byty s výhľadom na oblohu. Na ich streche, dvadsaťdva poschodí nad Bronxom, som neskôr namieril svoj ďalekohľad na vesmír.

Môj otec sa angažoval v hnutí za občianske práva. Pod vedením newyorského starostu Lindsayho sa usiloval vytvoriť pracovné príležitosti pre mladých v gete – ako sa vtedy nazývala táto chudobná štvrť mesta. Toto úsilie sa každoročne stretávalo s obrovskými ťažkosťami: mizerné školy, zlí učitelia, skromné zdroje, šialený rasizmus a vraždy lídrov. Takže zatiaľ čo si oslavovala svoje pokroky vo výskume kozmického priestoru, od programu Mercury cez Gemini až po Apollo, ja som sledoval, ako Amerika robí všetko, čo je v jej silách, aby udupala to, kým som a čím sa chcem v živote stať.

Vzhliadal som k tebe, aby si ma viedla, poskytla mi víziu, čo by som si mohol osvojiť a ktorá by podporila moje ambície. Lenže ty si tam pre mňa nebola. Iste, nemal by som ťa viniť za problémy spoločnosti. Tvoje správanie bolo symptómom amerických neduhov, nie ich príčinou. Vedel som to. Mala by si sa však dozvedieť, že patrím medzi niekoľko málo kolegov z mojej generácie, ktorí sa stali astrofyzikmi napriek tvojim úspechom vo vesmíre, nie vďaka nim. Svoju inšpiráciu som radšej hľadal v knižniciach, knihách o vesmíre, ktoré kníhkupectvá ponúkali vo výpredaji, svojím ďalekohľadom na streche a v Haydenovom planetáriu. Po niekoľkých prvých prerušovaných akademických rokoch, keď mi moje ambície občas pripadali ako cesta nehostinnou spoločnosťou, som sa stal profesionálnym vedcom. Stal som sa astrofyzikom.

Počas ďalších desaťročí si prešla dlhú cestu. Kto ešte neocenil hodnotu tohto dobrodružstva pre budúcnosť nášho národa, čoskoro zmení názor, keďže zvyšok rozvinutého a rozvojového sveta nás predbieha vo všetkých oblastiach technologickej a hospodárskej sily. Nielen to. Dnes sa na Ameriku podobáš oveľa viac – od vrcholových manažérov po najoceňovanejších astronautov. Blahoželám! Teraz patríš všetkým občanom. Príkladov je mnoho, no pamätám si naj­mä okamih, keď verejnosť prevzala vlastníctvo Hubblovho teleskopu, tvojej najmilovanejšej bezpilotnej misie. V roku 2004 ľudia zvýšili hlas a napokon odvrátili hrozbu, že štvrtý servis teleskopu, aby sa jeho životnosť predĺžila o ďalšie desaťročie, nie je potrebný. Všetkých nás chytili za srdce nadpozemské zábery vesmíru z Hubblovho teleskopu, aj osobné profily astronautov z programu Space Shuttle, ktorí boli vyslaní teleskop opraviť, a vedcov, ktorí využívali jeho dátový tok.

Ba čo viac, vstúpil som do radov tvojich najvernejších a svedomito slúžil v tvojom prestížnom poradnom výbore. Uvedomil som si, že keď si v najlepšej forme, nič na tomto svete nemôže viac inšpirovať sny národa – sny poháňané zástupom ambicióznych študentov, dychtivých po tom, aby sa stali vedcami, inžiniermi a technológmi v službách najväčšieho pátrania v dejinách. Stelesňovala si zásadnú časť americkej totožnosti, a to nielen v Amerike, ale aj vo svete.

Keď teraz obaja oslavujeme šesťdesiatku a vydávame sa na svoju šesťdesiatu prvú cestu okolo Slnka, chcem, aby si vedela, že súcitím s tvojimi ťažkosťami a prežívam tvoje radosti. A už sa teším, keď ťa znova uvidím na Mesiaci. No nezastavuj sa tam. Mars je už na dohľad a láka rovnako ako destinácie za ním.

Všetko najlepšie, priateľka! Aj keď som ním vždy nebol, už som a navždy zostanem tvojím pokorným služobníkom.

Neil deGrasse Tyson

New York City






I.


ÉTOS


Charakteristický duch kultúry,

ktorý sa prejavuje v presvedčení a ambíciách




Prvá kapitola



Nádej




To jediné vám zostane, keď si uvedomíte, že výsledky neviete celkom ovplyvniť. Ako by ste však bez nej zvládli nástrahy života?



Kóma


Nedeľa 25. februára 2007

Vážený pán Tyson,

vesmír, v ktorom žijeme, už dlho podozrievam z toho, že nás chce zabiť, preto ma neprekvapuje, že to tvrdíte vo svojich prejavoch, lenže v čom spočíva nádej, ak nejakú máme?

V roku 2001 som bola trinásť dní v kóme a zázračne som sa vrátila do života, aby som ďalej kráčala po boku svojho manžela. Spieval mi ľúbostnú pieseň, prosil, aby som sa vrátila, a ja som otvorila oči a usmiala som sa naňho. Navždy ma však zmenilo množstvo informácií, s ktorými som sa z toho pobytu vrátila, a veľa z nich nebolo dobrých. Myslíte si, že väčšina toho, čo je tam vonku „nie je dobrá“? Ak áno, ako sa vám darí tešiť sa zo života? Alebo sa z neho netešíte?

S hlbokou úctou

Sheila Van Houtenová


Vážená pani Van Houtenová,

vnímam dva druhy nádeje. Jednou je akási náboženská nádej, keď sa človek modlí alebo vykonáva nejaký kultúrny rituál, aby sa všetko obrátilo na dobré.

Existuje však aj iný druh nádeje – výzva spoznávať skutočný svet a všetko obrátiť na dobré pomocou svojej inteligencie. Týmto spôsobom môže dať jednotlivec svetu nádej.

Áno, vesmír nás chce zabiť. Na druhej strane však všetci chceme žiť. Nájdime preto spoločne spôsob, ako odkloniť asteroidy, nájsť liek na ďalší smrteľný vírus, utíšiť hurikány, cunami, sopky atď. To sa dá dosiahnuť len spoločným úsilím verejnosti, ktorá má znalosti o vede a technike.

V tom spočíva nádej Zeme, omnoho väčšia než tá, ktorú nám kedykoľvek predtým sľubovali modlitby či sebapozorovanie.

S pozdravom

Neil deGrasse Tyson