© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Nepodľahnite alzheimeru

Nepodľahnite alzheimeru

Prvý program s cieľom zabrániť kognitívnemu úpadku a zvrátiť ho Alzheimer je jediná z desiatich najčastejších príčin úmrtia, na ktorú neexistuje účinná liečba.

Dale E. Bredesen je medzinárodne uznávaný odborník v ochoreniach, ku ktorým patrí aj Alzheimerova choroba. Každý má z nej strach, keďže patrí medzi nevyliečiteľné choroby. Doktor Bredesen sa 30 rokov venoval intenzívnemu výskumu a dokázal, že tejto chorobe sa dá predchádzať a dokonca ju možno aj liečiť. Na príčine nie sú len naše gény, rozhodujúci je aj spôsob nášho života. Prekonané neznáme infekcie, dlhoročná nezdravá životospráva alebo kontakt s jedovatými látkami môžu byť spúšťače tejto choroby. Bredesen nás poúča, ako môžeme spoznať príznaky alzheimera a preventívne mu predchádzať. Radí, čo podniknúť, keď sa objavia prvé náznaky alzheimera a aj ako sa zachovať pri pokročilom štádiu choroby. Táto kniha predstavuje zlomový bod v prístupe k Alzheimerovej chorobe. Prvý raz majú pacienti a rodiny zasiahnuté týmto ochorením, ale aj ľudia, ktorým hrozí vážne riziko vzniku Alzheimerovej choroby, skutočnú nádej do budúcnosti. Táto kniha dáva nádej.

  • ISBN: 978-80-222-0923-6
  • EAN: 9788022209236
  • Počet strán: 288
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147x229 mm
  • Dátum vydania: 8.6.2018
  • Žáner: ZDRAVIE A VÝŽIVA / Choroby a zdravotné ťažkosti

17,90 € Doporučená cena

O knihe

Každý z nás pozná aspoň jedného človeka, ktorý prekonal rakovinu, no nepozná nikoho, kto by prekonal Alzheimerovu chorobu. Zatiaľ. Je to jediná z desiatich najčastejších príčin úmrtia    v USA, na ktorú neexistuje účinná liečba.


Nijakej inej choroby sa nebojíme tak ako alzheimera, a to z dvoch dôvodov. Nie je to „len“ smrteľná choroba, toto ochorenie zároveň okráda  svoje obete o život dlho pred tým, než skutočne zomrú.

Dale E. Bredesen, M.D.  dospel k prelomu vo výskume a dokázal, že Alzheimerovej chorobe a kognitívnemu úpadku sa dá predísť a v mnohých prípadoch možno  chorobný proces aj zastaviť. Vo svojej prevratnej knihe ponúka pacientom s týmto ochorením nádej a prvú dobrú správu týkajúcu sa  nového chápania choroby a nového liečebného programu, ktorý majú pacienti dodržiavať.

Podľa doktora Bredesena  Alzheimerova choroba nie je iba jeden konkrétny zdravotný stav, hoci ju tak v súčasnosti liečia, ale má niekoľko podtypov. Príčinou ich vzniku je viacero mechanizmov, zvyčajne sa prejavia rôznymi spôsobmi a v rôznom veku. No všetky zásadne ovplyvňuje nerovnováha 36 metabolických faktorov, ktoré môžu zapríčiniť „úpadok“ nášho mozgu. Autor vysvetľuje pravidlá liečby, založenej na výskume, ktoré sa zameriavajú na nastolenie rovnováhy spomínaných mechanizmov, a to ovplyvnením  faktorov životného štýlu, ako sú mikroživiny, hladiny hormónov, stresu a kvality spánku. Zaoberá sa tiež otázkou dôležitosti stravy pri kognitívnom úpadku a významom autofágie, ktorá si vyžaduje striktný nočný pôst.

Jeho výsledky sú ohromujúce. Z prvých desiatich pacientov dodržiavajúcich jeho odporúčania až deväť zaznamenalo v priebehu troch až šiestich mesiacov výrazné zlepšenie stavu. A odvtedy dosiahol podobné výsledky u stoviek ďalších pacientov.  

Výrečné  príbehy pacientov nám poskytnú  lepšiu predstavu o tom, ako sa cíti človek, ktorý sa zotavil z ochorenia dlhodobo považovaného za nevyliečiteľné, a získame aj  špecifické informácie, ktoré pomôžu pacientom, opatrovateľom, lekárom a liečebným centrám zaviesť túto metódu do praxe. Kniha od základov zmení spôsob liečby, prevencie a naše uvažovanie o Alzheimerovej chorobe.


Recenzie

Nepodľahnite alzheimeru  je majstrovská, dôležitá a sľubná príručka pre pacientov.  Pomôže vám predísť Alzheimerovej chorobe a zvrátiť ju, či už ste alebo nie ste nositeľom génu ApoE4. Moji pacienti sa boja Alzheimerovej choroby viac než akejkoľvek inej diagnózy. Táto kniha zmení ich strach na aktívny boj.“ Sara Gottfriedová, M.D., autorka bestsellera New York Times  Ako byť mladší

------------------------

„Nepodhľadnite alzheimeru je monumentálne dielo. Doktor Brensen ukazuje toto devastačné ochorenie v úplne inom svetle – namiesto záhadného a neriešiteľného procesu ide podľa neho o stav, ktorému možno predísť a dokonca ho aj zvrátiť.“ David Perlmutter, M.D., autor bestsellerov New York Times Pšeničný mozogZdravý mozog

------------------------

„Už niekoľko rokov sa pri liečbe svojich pacientov riadim mnohými pokynmi doktora Bredesena a môžem vás uistiť, že dodržiavanie jeho rád môže  vás, vašich blízkych či priateľov zachrániť pred utrpením spôsobeným touto kliatbou, ktorej sa dá predísť alebo ju zvrátiť.“

Steven Gundry, M.D., autor bestsellera New York Times Paradox rastlinnej stravy

------------------------

„Táto kniha predstavuje zlomový bod v prístupe k Alzheimerovej chorobe. Prvý raz majú pacienti a rodiny zasiahnuté týmto ochorením, ale aj ľudia, ktorým hrozí vážne riziko vzniku Alzheimerovej choroby, skutočnú nádej do budúcnosti.“ Chris Kresser, M.-S., L.Ac, autor bestsellera New York Times Paleo liečba

------------------------

„Je to experimentálny program, ktorý podľa niektorých pacientov doslova zvrátil ich príznaky a umožnil im viesť normálny život.“ Maria Shriverová, moderátorka šou Today

------------------------

Dale E. Bredesen, M.D. je medzinárodne uznávaný odborník v oblasti mechanizmov neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Pôsobí na viacerých školách – na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, na univerzite UCLA, na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Bol riaditeľom Programu starnutia v  Burnham Institute a v roku 1998 sa stal zakladajúcim a výkonným riaditeľom  Buck Institute. Okrem toho je aj hlavným lekárom v spoločnosti MPI Cognition.

................................


Ukážka z knihy

Nepodľahnite

alzheimeru



PRVÝ PROGRAM

S CIEĽOM ZABRÁNIŤ

KOGNITÍVNEMU ÚPADKU

A ZVRÁTIŤ HO




Dale E. Bredesen, M. D.







TATRAN







Túto knihu venujem svojej manželke

Aide Lasheenovej Bredesenovej,

skvelej a starostlivej lekárke, ktorá mi ukázala

svet funkčnej a integrovanej medicíny a naučila ma

o tejto dôležitej oblasti viac než ktokoľvek iný,

a taktiež našim dvom milovaným dcéram Tare a Tess.




PRVÁ ČASŤ


Alzheimerova choroba

sa dá liečiť










1. KAPITOLA


Demencia, ktorá ničí životy


Nikdy veci nezmeníte, ak budete bojovať s existujúcou realitou.

Na to, aby sa niečo zmenilo, musíte vytvoriť nový model,

ktorý prekoná ten starý.


RICHARD BUCKMINSTER FULLER



Nie je možné vyhnúť sa záplave bezútešných správ o Alzheimerovej chorobe – o tom, že táto choroba je nevyliečiteľná a do veľkej miery neliečiteľná, že nepoznáme spoľahlivý spôsob preven-cie a že už desiatky rokov ju najlepší svetoví neurovedci nedokážu poraziť. Hoci vládne inštitúcie, farmaceutické firmy a špičkové mozgy v oblasti biotechnológií investovali miliardy a miliardy dolárov do výskumu a testovania liekov na túto chorobu, asi 99,6 percenta týchto pokusov sa skončilo absolútnym zlyhaním a nedostali sa ani do testovacej fázy. A ak sa domnievate, že nádejou môžu byť tie 0,4 percenta objavov, ktoré sa dostali na trh (napokon, veď stačí jeden liek, ak je účinný, však?), tak teraz pozorne čítajte. Alzheimerova asociácia konštatuje bezútešnú situáciu slovami: „Od roku 2003 nebol schválený ani jeden úplne nový liek na Alzheimerovu chorobu a doteraz schválené lieky nedokážu zastaviť ani spomaliť priebeh tejto choroby.“ Hoci štyri dostupné lieky na túto chorobu „môžu zmierniť jej prejavy, ako je strata pamäti alebo zmätenosť, je to iba dočasné riešenie“. Možno sa snažíte vydolovať z mysle informáciu, kedy Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) naposledy schválil nový liek na Alzheimerovu chorobu. Ak si neviete spomenúť, nič si z toho nerobte – z 244 experimentálnych liekov testovaných v období rokov 2000 až 2010 bol schválený iba jeden liek – memantín, a to v roku 2003. A ako neskôr vysvetlím, jeho účinky sú prinajlepšom slabé.

Ako som spomenul, správy sú bezútešné. Nie div, že diagnóza Alzheimerovej choroby je to posledné, čo by si chcel človek z úst lekára vypočuť. Istý muž, ktorého manželka už veľmi dlho zápasí s Alzheimerovou chorobou, pokrútil hlavou a smutne povedal: „Stále nám opakujú, že vedci sa snažia vynájsť liek, ktorý spomalí úpadok, ale chceme to vôbec? Poviem vám, že žiť s tým každý deň je to posledné, čo by ste si priali.“

Alzheimerova choroba sa stala akýmsi prízrakom našej doby. V novinových článkoch, na blogoch či v podcastoch, v rádiu, televízii, v dokumentárnych filmoch alebo v beletrii denne čítame alebo počúvame množstvo príbehov o Alzheimerovej chorobe. Žiaľ, všetky sa končia tragicky. Nijakej inej choroby sa nebojíme tak ako tejto. A máme na to minimálne dva dôvody.

Prvý – je to jediná, dovoľte, aby som to zopakoval, jediná z desiatich najčastejších príčin smrti v USA, na ktorú neexistuje účinná liečba. A ak hovorím „účinná liečba“, tak kladiem latku naozaj nízko. Ak by sme poznali liek alebo nejaký iný zákrok, ktorý by ľuďom trpiacim alzheimerom aspoň trochu zmiernil ich ťažkosti, hoci by ho neliečil, vychvaľoval by som ho do nebies. To isté by urobil každý, kto má niekoho blízkeho trpiaceho touto chorobou, každý, komu hrozí, že ochorie a, samozrejme, každý, kto už alzheimera má. No taký liek neexistuje. Nemáme ani liečbu pre pacientov so subjektívnou kognitívnou poruchou alebo miernou kognitívnou poruchou (dva stavy, ktoré často predchádzajú Alzheimerovu chorobu), aby sa ich stav nevyvinul do pokročilého štádia.

Je priam neuveriteľné, že aj napriek úžasnému pokroku v iných oblastiach medicíny za posledných dvadsať rokov, ako je liečba rakoviny, HIV/AIDS, cystickej fibrózy alebo kardiovaskulárnych chorôb – v tomto čase (v roku 2017), nielenže neexistuje liek na Alzheimerovu chorobu, no ešte nepoznáme ani spoľahlivý spôsob prevencie či spomalenia priebehu tejto choroby. Veď viete, ako sa kritici smejú z popoludňajších televíznych relácií a „skutočných príbehov“, kde anjelské deti, zbožné matky a otcovia statočne bojujú s rakovinou a vďaka najnovšiemu zázračnému lieku sa úplne uzdravia ešte pred záverečnými titulkami, však? Pochopiteľne, je to gýč. No my, čo sa venujeme výskumu a liečbe alzheimera, by sme jasali nad takým gýčom, keby sa takto šťastne mohol skončiť príbeh človeka s touto chorobou.

Druhý dôvod, prečo Alzheimerova choroba vyvoláva taký strach, je fakt, že to nie je „len“ smrteľná choroba. Mnohé choroby sú smrteľné. Ako hovorí starý vtip – život má smrteľné následky. No alzheimer je ešte horší, lebo roky a niekedy až celé desaťročia okráda svoje obete

o ľudskú dôstojnosť a ničí ich rodiny, kým nakoniec otvorí dvere Smrtke s kosou. Ich pamäť, schopnosť myslieť, možnosť žiť plnohodnotný a nezávislý život odchádza preč – spolu s ponurým a neúprosným klesaním do mentálnej priepasti, kde už nepoznajú svojich blízkych, svoju minulosť, svet ani samých seba.

Aj profesorka lingvistiky, ktorá je hlavnou hrdinkou dojímavého filmu Stále som to ja (Still Alice, 2014), má v sebe mutáciu DNA, objavenú v roku 1995 a spôsobujúcu Alzheimerovu chorobu už v strednom veku. Zrejme ste sa už dočítali o obrovských úspechoch onkológov, ktorí odhalili gény zodpovedné za vznik niektorých nádorov a na základe tohto zistenia vynašli správne lieky. Ale čo v prípade alzheimera? Objav z roku 1995 neviedol k vynájdeniu ani jediného lieku na túto chorobu.

Táto strašná choroba sa vyčleňuje spomedzi ostatných aj z ďalšieho dôvodu. Posledné polstoročie prinášalo v oblasti molekulárnej biológie a neurovedy jeden úspech za druhým. Biológovia rozmotali nesmierne zložitú spleť ciest, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a prišli na to, ako mnohé z nich zablokovať. Zmapovali sme chemické a elektrické procesy v mozgu, ktoré tvoria základ myslenia a emócií, vynašli sme účinné, hoci nedokonalé lieky na depresiu a schizofréniu, na úzkostné stavy a bipolárnu poruchu. Iste, musíme ešte mnohé preskúmať, mnohé zlúčeniny v našich liekopisoch vylepšiť. No skutočne sa zdá, že v oblasti výskumu všetkých ostatných chorôb sme na správnej ceste, že rozumieme ich podstate, hoci nám príroda hádže polená pod nohy, no aspoň nám prezradila základné pravidlá hry. Žiaľ, pri alzheimeri to tak nie je.

V prípade tejto choroby sa zdá, že nám príroda dala súpis pravidiel napísaných miznúcim atramentom, a keď sa nepozeráme, zlí škriatkovia prepisujú celé pasáže. Chcem tým povedať, že zdanlivo skalopevné dôkazy získané pri pokusoch na laboratórnych krysách naznačujú, že Alzheimerovu chorobu spôsobuje akumulácia lepkavých plakov, ktoré ničia synapsie v mozgu a ktoré tvorí proteín s názvom amyloid-beta (amyloid-β)*. Laboratórne testy ukazujú, že amyloid sa tvorí v mozgu v niekoľkých krokoch a ak zablokujeme tieto kroky alebo zničíme

plaky amyloidu, nájdeme účinný spôsob liečby a dokonca prevencie

Alzheimerovej choroby. Väčšina neurobiológov sa od 80. rokov minulého storočia stále drží tohto základného východiska, ktoré nazývame amyloidová hypotéza. Stala sa z nej dogma. Jej objaviteľom priniesla multimiliónové ocenenia, nespočetné množstvo vyznamenaní a pres­tížne akademické postavenie. Mala obrovský vplyv na to, ktoré štúdie o alzheimeri sa objavia v najlepších medicínskych časopisoch (pochopiteľne, uprednostňujú sa tie, čo sa rozhodli pre verziu s amyloidom) a ktoré štúdie sa podporia z financií amerických zdravotníckych inštitúcií, lebo tieto sú hlavným zdrojom podpory biochemického výskumu.

O čo vlastne ide: keď farmaceutické spoločnosti testovali zlúčeniny, ktoré vychádzali z amyloidovej hypotézy, ich výsledky boli buď frustrujúce, alebo mätúce. Počas klinických skúšok ľudský mozog nereagoval na tieto zlúčeniny tak, ako by podľa pravidiel mal. Situácia by bola iná, keby tieto zlúčeniny nedosiahli to, na čo boli určené. No nestalo sa tak. V mnohých prípadoch zlúčeniny (zvyčajne protilátky, ktoré sa viažu na amyloid, aby ho odstránili) vykonali skvelú prácu a odstránili amyloidové plaky. Alebo ak mala zlúčenina zničiť enzým, ktorý je potrebný na tvorbu amyloidu, tak to úspešne dokázala. Experimentálne zlúčeniny urobili presne to, čo zamýšľali ich tvorcovia pri dodržiavaní amyloidového súpisu pravidiel, no stav pacientov sa buď vôbec nezlepšil, alebo sa výrazne zhoršil. A tak výsledky týchto klinických skúšok (mimochodom, každý z nich stál vyše 50 miliónov dolárov) neustále naznačujú presný opak toho, čo predpovedali všetky laboratórne výskumy založené na amyloidovej hypotéze, ako aj všetky testy na laboratórnych krysách na základe amyloidovej hypotézy a všetky teórie vychádzajúce z tejto hypotézy. Zameranie sa na amyloid mala byť zaručená cesta k vyliečeniu tohto ochorenia. No nestalo sa tak.

Je to podobné, akoby všetky naše vesmírne rakety vybuchli zakaždým ešte na štartovacej rampe.

Niečo tu skutočne nie je v poriadku.

Tak ako slepé lipnutie na amyloidovej hypotéze je tragický aj všeobecný názor panujúci v medicíne, že Alzheimerova choroba je jedno ochorenie. A preto sa zvyčajne lieči donepezilom alebo memantínom. Viem, že som spomínal,, že v súčasnosti neexistuje liek na Alzheimerovu chorobu, preto dovoľte, aby som to vysvetlil.

Napríklad, liek Aricept je takzvaný inhibítor cholínesterázy*: bráni konkrétnemu enzýmu (cholínesteráze), aby ničil acetylcholín, čo je druh chemickej látky v mozgu, ktorú nazývame neurotransmiter. Neu­rotransmitery prenášajú signál z jedného neurónu na druhý, čo ovplyvňuje to, ako uvažujeme, spomíname, čo cítime alebo ako sa pohybujeme, a taktiež sú dôležité pre pamäť a celkové fungovanie mozgu. Vysvetlenie je jednoduché – pri Alzheimerovej chorobe dochádza k poklesu acetylcholínu. No ak zablokujete enzým (cholínesterázu), ktorý ničí acetylcholín, zostane ho vo vašich synapsiách viac. A tak, hoci alzheimer pustoší váš mozog, synapsie ostávajú ešte nejaký čas funkčné.

Do istej miery je tento predpoklad správny, no nesmieme zabúdať na dôležité fakty. Po prvé – zamedzenie rozpadu acetylcholínu neovplyvňuje príčinu a progres Alzheimerovej choroby. Táto choroba sa ďalej rozvíja. Po druhé, mozog často reaguje na zablokovanie cholínesterázy tak, akoby sa dalo čakať: jej vyššou produkciou. To potom zjavne obmedzuje účinnosť lieku (a môže to byť skutočný problém, ak sa liek prestane náhle užívať). Po tretie, tak ako všetky lieky, aj inhibítory cholínesterázy majú vedľajšie účinky ako hnačka, žalúdočná nevoľnosť a zvracanie, bolesti hlavy a kĺbov, ospanlivosť, strata chuti do jedla či bradykardia (spomalená činnosť srdca).

Pokiaľ ide o memantín, má rovnaký vplyv na chemické látky a molekuly v mozgu, ktoré majú veľmi malú súvislosť s patofyziológiou (náuka o chorobných pochodoch a zmenách funkcií organizmu v priebehu choroby) alzheimera, no rovnako ako Aricept môže istý čas zmierňovať (dokonca odďaľovať) príznaky tejto choroby. Zvyčajne sa podáva v neskorších štádiách choroby, no môže sa užívať aj v kombinácii s inhibítormi cholínesterázy. Memantín bráni prenosu mozgových signálov z jedného neurónu na druhý pomocou neurotransmitera glutamátu. Zabránením prenosu sa znižuje takzvaný excitotoxický účinok glutamátu, čo je vlastne toxický účinok súvisiaci s aktivitou neurónov. Nanešťastie, memantín môže brániť aj prenosu signálov, ktoré sú dôležité pre vytváranie pamäti, a môže spočiatku narušiť kognitívne funkcie.

Najdôležitejšie však je, že ani inhibítory cholínesterázy ani memantín neriešia skutočné príčiny vzniku Alzheimerovej choroby a nezastavia jej postup – a teda ju vôbec neliečia.

Okrem toho tu je ešte jeden závažný problém. Alzheimer nie je jedna choroba. Iste, podľa príznakov by sa to mohlo zdať, ale ako vysvetľujem v 6. kapitole, zistili sme, že existujú tri hlavné poddruhy Alzheimerovej choroby. Náš výskum uskutočnený na rôznych biochemických profiloch ľudí s Alzheimerovou chorobou potvrdil, že tieto tri ľahko odlíšiteľné poddruhy vznikajú v dôsledku rôznych biochemických procesov. Každý z nich si vyžaduje inú liečbu. Snažiť sa jednotne liečiť všetky tri je rovnako naivné, akoby sme chceli liečiť každú infekciu tými istými antibiotikami.

Aj bez toho je dosť zlé, že najlepšie hlavy z oblasti neurovedy a medicíny už viac ako tridsať rokov nedokážu poraziť Alzheimerovu chorobu. (A to nerátam obdobie predchádzajúcich sedemdesiatich rokov, odkedy bola táto choroba pomenovaná, až po zrod amyloidovej hypotézy. V tomto čase sa skúmaniu Alzheimerovej choroby venovalo veľmi málo pozornosti.) Každý, kto sa zaujíma o túto chorobu, vidí, že sme zvolili nesprávny prístup. Vôbec nikto sa nezaoberal myšlienkou identifikovať príčinu produkcie amyloidu, odstránením tejto príčiny a potom odstránením amyloidu.

Ak hrozí, že sa u vás vyvinie toto ochorenie pre vrodené gény, alebo ak ňou už trpíte, alebo ňou trpí váš blízky, máte plné právo byť touto situáciou znepokojení.

Nie div, že nám Alzheimerova choroba naháňa taký strach a cítime beznádej – je odolná proti absolútne všetkým spôsobom liečby.

Vlastne až doteraz bola.

Pokúsim sa to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie: Alzheimerovej chorobe sa dá predísť a v mnohých prípadoch sa kognitívny úpadok, ktorý ju sprevádza, dá zvrátiť. A presne toto sme spolu s kolegami uviedli v štúdiách, recenzovaných odborníkmi z tejto oblasti a publikovaných v najznámejších medicínskych časopisoch. Naše štúdie ako prvé popisujú tento neuveriteľný výsledok pre pacientov. Áno, viem, že absolútne vyvraciam desaťročia uznávané názory, ak tvrdím, že kognitívny úpadok sa dá zvrátiť, že existujú stovky pacientov, ktorým sa to podarilo, a že existujú isté opatrenia a môžeme ich prijať všetci, aby sme predišli kognitívnemu úpadku, ktorý bol dlhé roky podľa odborníkov neodvratný a nezvratný. Tieto smelé vyhlásenia vzbudzujú zdravú dávku skepticizmu. Predpokladám, že budete skeptickí pri čítaní o tridsať­ročnom výskume v mojom laboratóriu. Pretože tento výskum priniesol prvé úspechy vo zvrátení kognitívneho úpadku u pacientov s počiatočným štádiom alzheimera a so stavmi, ktoré predchádzajú túto chorobu – s MKP (miernou kognitívnou poruchou, orig. mild cognitive impairment, MCI) a SKP (subjektívnou kognitívnou poruchou, orig. subjective cognitive impairment, SCI). Predpokladám, že budete skeptickí pri čítaní príbehov týchto pacientov, ktorí sa vymanili z priepasti kognitívneho úpadku. Predpokladám, že budete skeptickí pri čítaní o individuálnych terapeutických programoch, ktoré sme vytvorili, aby každý z nás mohol predísť kognitívnej poruche a aby ten, u koho sa už prejavili prvé príznaky, mohol zastaviť duševný úpadok a dokázal obnoviť svoju schopnosť zapamätať si veci, uvažovať a opäť viesť zdravý život.

Ak vás však výsledky, ktoré opisujem v tejto knihe, presvedčia, otvorte, prosím, svoju myseľ a pouvažujte nad zmenou v živote – aj v prípade, ak sa u vás začal prejavovať alebo ešte nezačal prejavovať kognitívny úpadok. Je prirodzené, že po tejto knihe siahnu najmä tí, ktorí potrebujú bezprostrednú zmenu v živote a ktorí trpia poruchami pamäti a mysle (a toto utrpenie už zasiahlo aj členov ich rodiny alebo opatrovateľov). Dodržiavaním pravidiel, ktoré opisujem v knihe, dokážu pacienti s kognitívnou poruchou, ktorá ešte neprerástla do alzheimera, ale aj pacienti v jeho „zovretí“, nielen zastaviť, ale aj častokrát naozaj zvrátiť kognitívny úpadok, ktorým im už strpčuje život. Platí to aj pre tých, ktorých choroba zasiahla plnou silou a ich smerovanie k ťažkej demencii bolo podľa predpovedí odborníkov až doteraz neodvratné. Liečebný protokol proti Alzheimerovej chorobe, ktorý som zostavil v spolupráci s kolegami, posiela túto pochmúrnu dogmu na smetisko histórie.

Existuje ešte druhá, veľmi špecifická skupina ľudí, ktorým táto kniha môže zmeniť budúcnosť. Sú to tí, čo sa dozvedeli, že ich očakáva ponurá budúcnosť, no s pomocou našich pravidiel bude ich život plný zdravia a radosti. Hovorím o nositeľoch genetického variantu (alely) s názvom ApoE4 (ApoE je skrátene apolipoproteín E a apolipoproteín je proteín, ktorý prenáša lipidy, teda tuky). ApoE4 je najznámejší genetický rizikový faktor* pre vznik Alzheimerovej choroby. Ak ste nositeľom jedného ApoE4 (zdedeného od jedného rodiča), zvyšuje to riziko alzheimera na 30 percent, no ak ste nositeľom dvoch (zdedených od oboch rodičov), predstavuje to viac ako 50-percentné riziko (od 50 do 90 percent v závislosti od toho, ktorú štúdiu čítate). Podľa toho je celkom možné, že len 9 percent ľudí nie je nositeľom tejto alely.

Prevažná väčšina nositeľov ApoE4 vôbec nevie o tikajúcej časovanej bombe vo svojej DNA a zvyčajne sa na to príde pri prvých príznakoch Alzheimerovej choroby, keď podstúpia genetické testy. Je celkom pochopiteľné, že kým neexistuje prevencia a liečba Alzheimerovej choroby, väčšina ľudí nechce vedieť, či sú nositeľmi ApoE4. Dokonca keď laureát Nobelovej ceny doktor James Watson (spoluobjaviteľ dvojzávitnice DNA) dal v roku 2007 preskúmať svoj genóm, povedal, že nechce vedieť, či je nositeľom ApoE4. Prečo by sme sa vystavovali tejto zdrvujúcej správe, ak s tým nemôžeme nič urobiť? Teraz však máme k dispozícii program, ktorý môže znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby, dokonca aj u nositeľov ApoE4, a vďaka nemu výrazne znížime výskyt demencie. A to vtedy, ak väčší počet ľudí podstúpi genetické testy, aby sa určilo, či sú alebo nie sú nositeľmi ApoE4, a všetci títo ľudia začnú dodržiavať program prevencie ešte pred prvými prejavmi ochorenia. Úprimne dúfam, že sa tak stane a že najmä nositelia ApoE4 sa vďaka tejto knihe dozvedia, že ich situácia nie je beznádejná. Naozaj môžete prijať opatrenia, aby ste zabránili vzniku Alzheimerovej choroby alebo zvrátili kognitívny úpadok.

Existuje ešte jedna skupina ľudí, ktorej môže táto kniha zmeniť život, hoci to nie je také zjavné: je to každý človek po štyridsiatke. Ako starneme (a keď hovoríme o starnutí mozgu, už po štyridsiatke to ide s nami dolu kopcom), najviac nás znepokojuje strata kognitívnych schopností. Veď tieto schopnosti – prečítať list od milovanej osoby a pochopiť ho; sledovať film alebo čítať knihy a chápať ich dej; pozorovať ľudí v našom živote a rozumieť im; vnímať udalosti okolo nás a uvedomovať si svoje miesto vo svete; vykonávať bežné činnosti v živote, aby sme neboli iba nádoby s protoplazmou závislé od iných, ktorí nás musia kŕmiť, odievať, presúvať a kúpať; pamätať si udalosti v našom živote a milovaných ľudí – robia z nás ľudí. Keď o ne prichádzame, strácame aj našu skutočnú identitu človeka so zmyslom života. A pre tých, ktorí ste mali dosť šťastia a zatiaľ sa vyhýbate akýmkoľvek prejavom straty týchto schopností, hoci si uvedomujete, že v budúcnosti to už tak nemusí byť, mám jeden odkaz – zhlboka sa nadýchnite a prijmite fakt, že kognitívny úpadok je – minimálne pre väčšinu z nás a najmä v ranom štádiu – liečiteľný. Napriek tomu, čo vám hovoria iní, situácia nie je beznádejná a nezvratná. Práve naopak. Prvýkrát v dejinách nádej kráča ruka v ruke s alzheimerom.

A dôvodom je jeden prelomový objav – Alzheimerova „choroba“ nevzniká v dôsledku toho, že by mozog robil niečo, čo nemá, ako je to v prípade rakoviny, ktorá je dôsledkom nekontrolovateľného množenia sa buniek, alebo v prípade ochorení srdca v dôsledku upchávania krvných ciev aterosklerotickým plakom. Alzheimer vzniká v dôsledku vnútorného zdravého redukčného programu pre rozsiahlu synaptickú sieť vášho mozgu. No tento program sa môže vymknúť spod kontroly, ako sa stalo Mickeymu Mouseovi, keď začaroval metly, ktoré mali namiesto neho nosiť vodu zo studne, v časti Čarodejov učeň v rozprávkovej klasike Fantázia (Fantasia) z roku 1940. Tieto metly nakoniec spôsobili absolútny chaos. V prípade Alzheimerovej choroby sa normálny proces „upratovania“ v mozgu vymkol spod kontroly.


Táto kniha nie je vedecká publikácia, hoci obsahuje aj vedecké dôkazy, o ktoré sa opierajú moje závery. Je to praktický a jednoduchý manuál, ktorý krok za krokom vysvetľuje, ako predísť kognitívnemu úpadku v ranom štádiu Alzheimerovej choroby alebo stavom, ktoré mu predchádzajú (teda pri miernej kognitívnej poruche a subjektívnej kognitívnej poruche), zvrátiť ich a ako si udržať tento zlepšený stav. Je to návod aj pre 75 miliónov Američanov, ktorí sú nositeľmi génu ApoE4, ako sa vyhnúť osudu zakódovanému v ich DNA. Vypracovanie súboru pravidiel viedlo k vôbec prvej vedeckej štúdii publikovanej v roku 2014*, ktorá dokladuje zvrátenie kognitívneho úpadku u pacientov – u deviatich z desiatich – s Alzheimerovou chorobou alebo so subjektívnou a miernou kognitívnou poruchou, a to vďaka prepracovanému osobnému plánu, ktorý vychádza z nášho dlhoročného výskumu neurobiológie pri Alzheimerovej chorobe. Nazýva sa protokol ReCODE†, skrátene zvrátenie kognitívneho úpadku (angl. reversal of cognitive decline), a vďaka tomuto protokolu sa podarilo zvrátiť nielen kognitívny úpadok v prípade Alzheimerovej choroby a stavov, ktoré mu predchádzajú, čo každý považoval za nemožné, no pacienti si navyše udržali tento zlepšený stav. Naša úplne prvá pacientka, ktorá začala dodržiavať ReCODE a je to už päť rokov, čo sa ním riadi, má dnes 73 rokov, je zdravá, cestuje po celom svete a pracuje na plný úväzok. Naša rozsiahla následná spolupráca so stovkami ďalších pacientov potvrdzuje, že táto pacientka vôbec nie je výnimkou.

Po uverejnení štúdie v roku 2014 sme dostali tisícky emailov, odpovedali na množstvo telefonátov a prijali návštevy lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, potenciálnych pacientov a rodinných príslušníkov pacientov z celých Spojených štátov, Veľkej Británie, Austrálie, Ázie, Európy a Južnej Ameriky, ktorí sa chceli dozvedieť viac o našom úspešnom protokole. Zavolali nám aj z redakcie časopisu Aging (starnutie), kde táto štúdia vyšla, aby nám oznámili, že z desiatok tisíc vedeckých prác, ktoré boli za mnohé roky publikované, práve tá naša sa dostala medzi najlepšie hodnotené – s bodovým hodnotením 99,99 percenta, vyjadrujúcim dosah práce a záujem o ňu. A to aj napriek tomu, že som v tejto prvej štúdii neuviedol detailný a postupný opis tohto protokolu (vedecké časopisy majú stanovený maximálny rozsah každého príspevku). No v tejto knihe ho uvádzam. Opisujem aj vznik protokolu ReCODE a vysvetľujem jeho vedecký základ. V prílohe uvádzam zo­znam potravín, potravinových doplnkov a iných zložiek protokolu ReCODE, ako aj odkazy na lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú s ním oboznámení a pomôžu vám zaviesť ho aj do vášho života alebo do života milovanej osoby.

Neexistuje nič dôležitejšie ako dosiahnutie zmeny v živote pacientov, a práve to ma poháňalo pri desaťročia trvajúcom pátraní po spôsobe, akým sa dá zastaviť a zvrátiť Alzheimerova choroba. No keby sa dostatok ľudí začal riadiť ReCODE, ani zďaleka by tým nepomohli iba sebe. Pretože Alzheimerova choroba postihuje asi jedného z deviatich Američanov vo veku 65 a viac, alebo 5,2 milióna ľudí práve v tejto chvíli, a v dôsledku starnutia generácie Baby boomers (generácia, narodená v silnej populačnej vlne, pozn. prekl.) hrozí, že sa na nás zvalí obrovská vlna prípadov Alzheimerovej choroby, ktorá absolútne vyčerpá prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť a zlyhá systém zdravotnej starostlivosti, nehovoriac o dani, ktorú si to vyberie na desiatkach miliónov rodín, ktoré prídu o svojich blízkych pre túto nemilosrdnú chorobu. Vo všeobecnosti sa očakáva, že v roku 2050 bude touto chorobu trpieť až 160 miliónov ľudí. Preto je potreba prevencie a liečby naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Stovky pacientov, ktorým sa podarilo zastaviť kognitívny úpadok, a to aj napriek medicínskej dogme popierajúcej možnosť uzdravenia, ma presvedčili, že prevencia a liečba alzheimera nie je nejaká nedosiahnuteľná predstava.

Vieme, ako to dosiahnuť, tu a teraz.

Toto mám na mysli, keď hovorím, že ak sa dostatok ľudí začne riadiť ReCODE, bude to mať dosah na celú krajinu a svet – znížia sa náklady na zdravotníctvo o miliardy dolárov ročne, zabráni to zlyhaniu systému zdravotnej starostlivosti, zníži sa tým výskyt prípadov demencie a predĺži sa dĺžka života. Toto všetko je možné.

Táto kniha prináša skutočne prvé dobré správy ohľadom Alzheimerovej choroby. Prináša radosť a dar, ktoré vám vrátia život. Jeden z mojich pacientov, o ktorom sa neskôr dočítate, dostal príležitosť opäť myslieť na budúcnosť pri rozhovoroch s vnúčatami. Ďalšia pacientka uviedla, že teraz má lepšiu pamäť ako v tridsiatke. Manželka jedného gitaristu s radosťou oznámila, že opäť začal hrať. Dcéra ďalšej pacientky uviedla, že jej matka, ktorá počas dcérinho štúdia na vysokej škole pomaly upadala, sa opäť stala plnohodnotnou členkou rodiny. V tejto knihe sa dočítate o veľkej zmene vo svete, o začiatku konca Alzheimerovej choroby.

V nasledujúcich kapitolách sa dočítate:

V 2. až 6. kapitole sa dozviete o vedeckej odysei, ktorá viedla k vytvoreniu protokolu ReCODE. Tieto kapitoly opisujú odhalenia, ktoré tvoria vedecký základ nášho liečebného protokolu, ako naozaj vyzerá Alzheimerova choroba zblízka, odkiaľ sa berie a prečo sa tak bežne vyskytuje. O tieto odhalenia sa opiera prvý efektívny prístup k prevencii kognitívneho úpadku, k identifikácii metabolických a iných faktorov, ktoré zvyšujú riziko, a k zvráteniu kognitívneho úpadku, ak sa už prejavil. Okrem iného, tieto zistenia prekonávajú zažitú dogmu o alzheimeri – potvrdili, že táto zničujúca choroba je dôsledok normálnych zdravých mozgových procesov, ktoré sa vymkli spod kontroly. To znamená, že mozog utrpel nejaké zranenie, zasiahla ho infekcia alebo iný útok (neskôr vysvetlím mnohé príčiny) a on sa len bráni. Obranný mechanizmus zahŕňa tvorbu amyloidu, s ktorým sa spája Alzheimerova choroba. Áno, čítate správne – ten amyloid, ktorý bol celé desaťročia očierňovaný, ten amyloid, ktorého sa všetci chceli zbaviť, je súčasťou ochrannej reakcie. Preto nie div, že snahy zbaviť sa ho veľmi nepomohli tým, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou.

Teda napriek pretrvávajúcej dogme to, čo považujeme za Alzheimerovu chorobu je vlastne ochranná reakcia na tri rôzne procesy: zápal, nedostatok živín a ďalších molekúl podporujúcich činnosť synapsií a vystavenie sa toxickým látkam. O každom z nich poviem viac v 6. kapitole, no zatiaľ mi dovoľte zdôrazniť jeden jednoduchý fakt – ak si uvedomíme, že Alzheimerova choroba existuje v troch rôznych poddruhoch (a často v ich kombinácii), bude to mať ďalekosiahly vplyv na to, ako ju budeme hodnotiť, ako jej predídeme a ako ju budeme liečiť. Toto zistenie taktiež znamená, že môžeme liečiť slabšie formy straty kognitívnych schopností, teda miernu a subjektívnu kognitívnu poruchu, kým sa nevyvinú do pokročilého štádia alzheimera.

V 7. kapitole sa dozviete o testoch, ktoré odhaľujú, čo spôsobuje váš kognitívny úpadok alebo vás vystavuje riziku, teda čím si už možno spôsobujete Alzheimerovu chorobu. Tieto testy sú dôležité, pretože sa často stáva, že ku kognitívnemu úpadku jedného človeka prispievajú viaceré faktory, no u iného človeka sú to celkom iné faktory. Na základe týchto testov získate osobnostný rizikový profil a odhalíte faktory, na ktoré sa treba sústrediť, aby ste optimalizovali proces zlepšenia stavu. Dočítate sa viac o logickom základe, o ktorý sa opierajú tieto testy, a o psychologických parametroch, ktoré prispievajú k činnosti mozgu a vzniku Alzheimerovej choroby. Spomínaná 7. kapitola sumarizuje testy uvedené v tejto „kognoskopii“ a vysvetľuje princípy na jej pozadí.

Nasledujúce 8. a 9. kapitoly ozrejmujú, čo treba robiť podľa výsledkov testov. Uvádzajú základné zásady, ktoré treba dodržiavať, aby ste zvrátili kognitívny úpadok a predišli rizikám, ktoré môžu v budúcnosti vyvolať tento úpadok – zápal/infekcia, inzulínová rezistencia, veľký nedostatok hormónov a podporných živín, vystavovanie sa toxínom, nahradenie a ochrana stratených alebo nefunkčných mozgových prepojení (synapsií). Nejde o „univerzálny“ prístup. Každá verzia protokolu ReCODE je „šitá na mieru“ a vychádza z výsledkov testov – vaša verzia sa bude líšiť od iných, pretože je prispôsobená vášmu jedinečnému spôsobu myslenia. A, samozrejme, už len vďaka samotnému faktu, že ReCODE funguje, a teda pomáha predísť a zvrátiť kognitívny úpadok, je tento protokol jedinečný a novátorský, rovnako ako aj jeho prispôsobenie sa osobným potrebám každého z nás.

V 10. až 12. kapitole vysvetľujem kľúčové kroky pre dosiahnutie najlepších výsledkov a udržiavanie dobrej kondície. Tieto kapitoly ponúkajú riešenia, ktoré vám nielen pomôžu úspešne odvrátiť kognitívny úpadok, ale aj pochopiť otázky a kritické ohlasy, ktoré sa objavili v súvislosti s týmto prístupom.

Od nástupu „modernej“ medicíny v 19. storočí sa lekári učia, že majú stanoviť diagnózu – napríklad hypertenziu, kongestívne srdcové zlyhanie či artritídu – a predpísať bežný jednotný liek, ako je liek proti zvýšenému krvnému tlaku pri hypertenzii. To sa však pomaly mení, napríklad, ako pri špecifikácii liečby rakoviny, kde genetický profil pacientovho nádoru určuje, aký liek treba predpísať. Posun k personalizovanej medicíne nás vedie bližšie k jadru východnej medicíny ako takej (napríklad k tradičnej čínskej a ajurvédskej medicíne). Aj napriek tomu, že starovekí liečitelia, využívajúci tieto tradičné spôsoby liečby, nemali tušenia o podrobnostiach molekulárnej biológie konkrétnych chorôb, boli to odborníci na liečbu celej osobnosti a nesústredili sa iba na jednu „chorobu“, ako je hypertenzia.

Nová medicína – medicína 21. storočia – spája v sebe to najlepšie z moderných západných a tradičných východných prístupov v liečbe. Spája poznatky o molekulárnych mechanizmoch s chápaním celej osobnosti. Vďaka tomu si nekladieme iba otázku čo je to za problém, ale aj prečo ten problém vznikol. Táto otázka prečo mení celú situáciu a ako neskôr zistíte, zahŕňa aj prevenciu a liečbu Alzheimerovej choroby.

Na základe výskumu sme spolu s kolegami dospeli k záveru: nikto by nemal zomrieť na Alzheimerovu chorobu. Dovoľte, aby som to zopakoval: nikto by nemal zomrieť na Alzheimerovu chorobu. A aby sme to dosiahli, musíme my – lekári a pacienti – aktualizovať svoj prístup, prejsť od medicíny 20. storočia k medicíne 21. storočia a chopiť sa iniciatívy v záujme nášho kognitívneho a všeobecného zdravia.

Knihy o medicínskej vede by mali byť nezaujaté objektívne súhrny „faktov“, recenzované kolegami a schválené odborníkmi, takže vás prosím o zhovievavosť, ak sa mi nepodarilo byť vždy nezaujatý. Ako sa už v minulosti neraz potvrdilo, až pričasto sa stáva, že fakty, ktoré my ako biomedicínska a vedecká komunita akceptujeme, podporujeme a šírime ako Sväté písmo, sú nakoniec nesprávne. (Napríklad, že novorodenci necítia bolesť, že vredy spôsobuje stres, že hormonálna substitučná liečba žien po menopauze je prevenciou srdcových chorôb atď.) Ani oblasť neurodegeneratívnych chorôb sa nevyhla týmto opakovaným omylom a dogmatickým tvrdeniam. V závislosti od toho, kedy a ktorého odborníka sa opýtate, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, dostanete odpoveď, že sú to voľné radikály alebo ťažké kovy, alebo zle zbalené proteíny, alebo cukrovka mozgu, alebo proteín tau, alebo určité látky, ktoré majú detergentný účinok, alebo… a zoznam ďalej pokračuje. Jednoducho neexistuje jednotný názor. Navyše, ani jedna zo súčasných hypotéz nevysvetľuje všetky údaje uvedené vo viac ako 50 000 pub­likovaných prác. A divíte sa, že Alzheimerova choroba si už brúsi zuby na 45 miliónov z 325 miliónov dnešných žijúcich Američanov?

A práve preto ma nenecháva chladným ani táto problematika, ani táto choroba, skrytý neurodegeneratívny proces, mnohé až priveľmi zjednodušené prístupy k liečbe, politická a finančná stránka rozhodnutí a milióny umierajúcich ľudí. Ako lekári sa obávame, že naše rozhodnutia môžu ovplyvniť city a emócie a obrať nás o objektivitu. Tieto obavy sú namieste. No každý, kto sa venuje problematike Alzheimerovej choroby a vidí hlboký žiaľ a zúfalstvo s ňou spojené, by mohol dospieť k racionálnemu záveru, že práve nezaujatosť ovplyvňuje až priveľa našich bežných rozhodnutí. Neprestali sme ako spoločnosť vnímať tragickú stránku demencie? Využili sme naozaj všetky páky na nápravu? Akceptovali sme fakt, že geniálni vedci, ktorí sa zaslúžili o srdcový bajpas, antibiotiká, plazmaferézu, umelé končatiny, kmeňové bunky a transplantáciu orgánov, sú voči Alzheimerovej chorobe bezmocní? A naozaj sme sa my, vedci a lekári, nestali väzňami medicínskej dogmy, pre ktorú sa sústreďujeme iba na jeden liek a na univerzálny prístup k Alzheimerovej chorobe, hoci sa už toľkokrát neosvedčili?

Dúfam, že nie, lebo ak platí, že potreba je matkou vynálezu, tak vášeň je zrejme jeho otcom.