© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Meditácia pre nervóznych skeptikov

Meditácia pre nervóznych skeptikov

Kniha s návodom, ako byť o 10 % šťastnejší

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia meditácia neznamená, že sa musíte vedieť poskladať ako praclík, pripojiť sa ku skupine divných ľudí alebo nosiť špeciálny úbor. Slovo meditácia je tak trochu podobné slovu šport – existujú stovky rôznych druhov. Dan Harris, ktorý sa začal venovať meditácii po záchvate paniky v priamom televíznom prenose, sa vo svojej knihe zaoberá meditáciou bdelej pozornosti alebo bdelého vedomia. Vychádza z budhizmu, no nie je praktizovaná ako viera, ale ako nástroj pomáhajúci ľuďom viesť v tomto pominuteľnom vesmíre plnohodnotnejší život. Autor v knihe vlastne predstavuje jednoduché cvičenie pre mozog bez väzby na konkrétne náboženstvo. Mnohí ľudia sa domnievajú, že by nikdy nemohli meditovať, lebo nedokážu prestať premýšľať. Autor však zdôrazňuje, že cieľom meditácie nie je vyčistiť si myseľ, ale sústrediť sa na každý svoj výdych a nádych, a keď sa koncentrácia naruší, treba začať odznova. Tri hlavné pozitíva meditácie sú pokoj (človek vystúpi z každodennej zaneprázdnenosti), sústredenie (pravidelné precvičovanie sústredenia len na jednu vec – na vlastný dych – pomáha človeku, aby celý deň dokázal koncentrovať na pracovné úlohy) a bdelé vedomie (zjednodušene: schopnosť vidieť, čo sa deje vo vašej hlave s nadhľadom, bez posudzovania). Autor neponúka návod na dokonalosť, ale poznanie, že myseľ možno vytrénovať. Mnohí ľudia usudzujú, že šťastie sa meria iba kvalitou pracovného a osobného života či nášho detstva. Samozrejme, to všetko je veľmi dôležité, no veda dokazuje, že šťastie nie je niečo, čo sa nám len tak prihodí, je to zručnosť. Táto myšlienka poháňa autora pri osobnom praktizovaní meditovania a priviedla ho k tomu, aby spolu so svojím priateľom Jeffom Warrenom precestoval osemnásť amerických štátov, všade búral mýty a mylné predstavy o meditovaní, ponúkal svoje poznatky a skúsenosti čo najširšiemu okruhu záujemcov a pomohol im začať s praktizovaním tejto užitočnej techniky.

  • ISBN: 978-80-222-0952-6
  • EAN: 9788022209526
  • Počet strán: 256
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 140x210 mm
  • Dátum vydania: 30.8.2018
  • Žáner: ZDRAVIE, MEDICÍNA, ŽIVOTNÝ ŠTÝL / Meditácia

13,90 € Doporučená cena

O knihe

TÁTO KNIHA VÁS PRIVEDIE K MEDITÁCII

AJ BEZ SPRIEVODU PANOVEJ FLAUTY

Dan Harris, moderátor spravodajskej spoločnosti ABC News, žil dlho v presvedčení, že meditácia je dobrá tak akurát pre ľudí, ktorí zbierajú kryštály, venujú sa kolektívnemu športu ultimate frisbee a bez štipky irónie používajú slovo namasté.

Po tom, čo zažil panický záchvat v priamom prenose, vydal sa na kľukatú cestu, ktorá ho priviedla k niečomu, čo dovtedy považoval za absurdné. Harris totiž zistil, že meditácia mu pomáha lepšie sa sústrediť a zvládať nápory emócií. Podľa jeho manželky sa z neho stal aj oveľa príjemnejší človek. O svojich skúsenostiach úprimne a vtipne porozprával vo svojej knihe o 10 % šťastnejší, ktorá sa stala bestsellerom denníka New York Times a nečakane ho zaradila medzi najväčších verejných zástancov meditácie.

Veda tvrdí, že meditácia znižuje krvný tlak, zmierňuje depresie a pocity úzkosti a doslova prepája kľúčové oblasti mozgu. Na svete sú milióny ľudí, ktorí by chceli meditovať, no nerobia to. Čo im v tom bráni?

Meditácii pre nervóznych skeptikov sa Harris spolu s Jeffom Warrenom, skvelým učiteľom a “meditačným MacGyverom“ vyberú na výpravu po amerických štátoch, aby sa popasovali s mýtmi, mylnými predstavami a sebaklamom, ktoré bránia ľuďom v meditovaní. Prenajmú si autobus určený na turné rockových hviezd (predtým ho používala skupina Parliament Funkadelic) a precestujú osemnásť štátov, rozprávajú sa s mnohými potenciálnymi meditátormi – vrátane rodičov, vojenských kadetov, policajných dôstojníkov a dokonca niekoľkých celebrít. Vytvoria taxonómiu najbežnejších prekážok (“nejde mi to”, “nemám čas“ a podobne) a ponúkajú vedecky odôvodnené tipy, ako ich prekonať.

Kniha je plná prevratných praktických meditačných inštrukcií. Uprostred toho sa odvíja zvláštny a zábavný príbeh toho, čo sa stane, keď sa sarkastický novinár osobnosti typu A a moderný kanadský mystik vyberú na jedinečné turné, počas ktorého plánujú bojovať s neurotizmom dnešnej doby.


Recenzie

Ak ste takí ako väčšina ľudí, tak aj vás meditácia zaujíma, ale neviete, ako s ňou začať – alebo ste už možno zažili pozitívny efekt z meditácie, ale potrebujete pomoc, aby ste ju opäť začali praktizovať. Ak je to tak, Dan Harris napísal túto knihu práve pre vás. Meditácia pre nervóznych skeptikov je podložená vedeckými faktami, je praktická a plná odborných rád. Zároveň je aj zábavná, satirická a prinúti vás obracať stránky jednu za druhou. Na pozíciu lotosového kvetu sa už navždy budete pozerať inak.“ GRETCHEN RUBINOVÁ, autorka titulov The Four TendenciesProjekt šťastia

................................

„Ak má vaša myseľ svoju vlastnú hlavu, toto je kniha pre vás! Dan Harris vám vysvetlí podstatu meditácie s humorom, zhovievavosťou a s ničivou úprimnosťou. A to sa nám všetkým hodí.“

Dr. MARK EPSTEIN, autorov titulov Advice Not Given: A Guide to Getting Over Yourself a Going to Pieces without Falling Apart

................................

„Zlatá baňa múdrych rád pre nervóznych skeptikov i skúsených meditátorov... Táto kniha, nabitá Danovým zábavným sebaodhaľujúcim štýlom, je plná kľúčových otázok a odpovedí a Jeffovej praktickej transformujúcej múdrosti a zaoberá sa najčastejšími prekážkami, s ktorými sa stretávajú začiatočníci aj skúsenejší meditátori... vrelo odporúčam.“ JOSEPH GLODSTEIN, autor titulu Mindfulness: A Practical Guide to Awakenin)

................................

„Sčasti zábavný počin, sčasti cestopis a sčasti meditačný manuál. V Meditácii pre nervóznych skeptikov nás Dan Harris a meditačný učiteľ Jeff Warren vezmú na cestu naprieč Spojenými štátmi. Objavíme meditujúcich policajných dôstojníkov, matky, mediálne osobnosti a dokonca i meditátorov priamo na ulici (kde si postavia prenosnú meditačnú búdku). Dan zistí aj niekoľko nových vecí o sebe. Táto kniha je zábavná, poučná, aktuálna a veľmi užitočná.“

SHARON SALZBERGOVÁ,  autorka titulov Real Happiness a Real Love

................................

DAN HARRIS je spolumoderátor programu Nightline v spoločnosti ABC a víkendových vydaní šou Good Morning America. Je autorom titulu O 10 % šťastnejší, ktorý sa stal bestsellerom číslo 1 v denníku New York Times. Spustil podcast s názvom O 10 % šťastnejší a tiež aplikáciu O 10 % šťastnejší: Meditácia pre nervóznych skeptikov. Býva v New Yorku.

................................

JEFF WARREN je spisovateľ, meditačný inštruktor a zakladateľ Klubu prieskumníkov vedomia, skupiny venujúcej sa meditačným dobrodružstvám v Toronte.

................................

CARLYE ADLEROVÁ je novinárka a spoluautorka mnohých kníh vrátane troch bestsellerov podľa hodnotenia New York Times.


Ukážka z knihy

DAN HARRIS


MEDITÁCIA PRE NERVÓZNYCH SKEPTIKOV

Kniha s návodom, ako byť o 10 % šťastnejší


Ako som skrotil hlas vo svojej hlave, bez ujmy znížil hladinu svojho stresu

a objavil spôsob, ako si pomôcť sám, ktorý zaručene funguje – pravdivý príbeh





DAN HARRIS



MEDITÁCIA

PRE NERVÓZNYCH

SKEPTIKOV








„Netrénovaná myseľ je hlúpa.“

AJAHN CHAH, majster meditácie










AKO POUŽÍVAŤ TÚTO KNIHU




Keďže toto je kniha o meditácii, asi vás neprekvapí, že v nej nájdete veľa meditačných úvah. Náš majster Jeff Warren v každej ponúka základný návod a podrobne (a často veľmi vtipne) rozoberá svoju filozofiu praktizovania meditácie. Keď narazíte na meditačnú úvahu, nečakáme od vás, že okamžite všetko odložíte a usadíte sa do pozície lotosového kvetu. Práve naopak. Odporúčame poriadne si ju prečítať a vrátiť sa k nej vtedy, keď na ňu budete mať chuť.

Všetky meditácie v tejto knihe sú k dispozícii bezplatne v apliká­cii 10 % Happier (O 10 % šťastnejší). Keď uvidíte tento symbol , znamená to, že sa môžete pripojiť do aplikácie
a nechať Jeffa, aby vás príslušnou meditáciou sprevádzal. Moja osobná rada je, aby ste experimentovali s riadenými aj individuálnymi meditáciami a zistili, ktorá má na vás väčší účinok. Ja sa venujem obom.

Aplikáciu aj s obsahom si môžete stiahnuť na 10percenthappier.com/access. (Ak už aplikáciu máte, použite tú istú webovú adresu, aby ste sa dostali k meditáciám.) Nájdete tam videá mnohých úspechov aj neúspechov opísaných v tejto knihe.







1


1

Prípady vyžadujúce meditáciu



Keby ste mi pred niekoľkými rokmi povedali, že sa raz stanem šíriteľom meditácie, vyprskol by som pivo cez nos.

V roku 2004, keď som naživo hlásil správy v programe Good Morning America na kanáli ABC, dostal som náhly záchvat úzkosti. Keďže som masochista, požiadal som naše oddelenie výskumu, aby mi povedalo, koľko ľudí vtedy pozeralo televíziu. Povzbudili ma číslom 5,019 milióna. (Ak máte chuť na trochu škodoradosti, celú situáciu nájdete na Youtube. Jednoducho do vyhľadávača zadajte „panic attack on live TV“ /záchvat úzkosti v priamom prenose/ a video vyskočí medzi prvými. Aké skvelé…)

Po tomto fiasku, na ktoré sa pozeral celý národ, som zistil ešte čosi ponižujúcejšie – dôvodom záchvatu bolo moje hlúpe správanie v osobnom živote. Keď som ako mladý reportér plný ideálov prinášal pre ABC News správy z vojnových oblastí, rozvinula sa u mňa nediagnostikovaná depresia. Mnoho mesiacov som nedokázal ráno vstať z postele a cítil som sa, akoby som ustavične trpel mierne zvýšenou teplotou. Zo zúfalstva som sa začal liečiť rekreačnými drogami ako kokaín a extáza. Užíval som ich prerušovane a krátkodobo. Ak ste videli film Vlk z Wall Street, v ktorom všetci každých päť minút hltali metakvalón, tak vedzte, že u mňa to tak nebolo. Podľa lekára, ktorého som navštívil po záchvate, však tieto dávky stačili na to, aby mi umelo zdvihli hladinu adrenalínu v mozgu a spôsobili moje verejné zlyhanie.

Záchvat úzkosti ma napokon priviedol k praktizovaniu čohosi, čo som vždy považoval za absurdné. Meditáciu som štandardne zaraďoval k veciam ako čítanie aury, hudobná tvorba Enye a používanie slova namasté. Okrem toho som zastával názor, že moja osobnosť typu A má myseľ priveľmi zamestnanú pracovnými záležitosťami, než aby komunikovala s kozmom. V každom prípade, keby som sa stal príliš šťastným, zostal by som vo svojej veľmi konkurenčnej práci úplne nepoužiteľný.

Môj názor zmenili dve veci.

Prvou bola veda.

Za uplynulé roky sa veľmi rozvinul výskum meditácie, podľa ktorého jej praktizovanie:


znižuje krvný tlak,

napomáha regeneráciu po uvoľnení stresového hormónu kortizolu,

zlepšuje funkciu a odpoveď imunitného systému,

spomaľuje vekom spôsobenú atrofiu mozgu,

zmierňuje symptómy depresie a úzkosti.


Štúdie dokazujú, že meditácia redukuje násilie vo väzniciach, zvyšuje produktivitu na pracovisku a zlepšuje správanie i známky detí v škole.

Z pohľadu neurovedy je všetko veľmi zaujímavé. Neurovedci už roky nazerajú do hláv meditujúcich ľudí, pričom zistili, že táto činnosť prepája kľúčové časti mozgu týkajúce sa sebauvedome­nia, súcitu a odolnosti. Podľa istej štúdie publikovanej v Harvard Gazette dochádza po ôsmich týždňoch meditácie k značnému poklesu hustoty sivej hmoty v časti mozgu súvisiacej so stresom.

Veda je však ešte stále v začiatkoch a objavy sú len predbežné. Obávam sa, že to viedlo k trochu iracionálnemu nadšenému prezentovaniu v médiách. („Meditácia dokáže vyliečiť páchnuci dych a umožní vám z výšky zavesiť basketbalovú loptu do koša.“) Ak sa však sústredíte na tie najerudovanejšie články, dočítate sa, že každodenná meditácia vám prinesie veľa zdravotných výhod.

Tento výskum spôsobil fascinujúcu revolúciu v oblasti verejného zdravia. Starodávne praktizovanie meditovania uplatňujú výkonní riaditelia, atléti, námorníctvo Spojených štátov aj umelci ako napríklad 50 Cent. Tohto muža deväť ráz postrelili. Domnievam sa, že trochu duševného pokoja si skutočne zaslúži.

Druhá vec, ktorá zmenila môj názor na meditáciu, je, že nezahŕňa kopu čudných úkonov, ako som si dovtedy myslel.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia meditácia neznamená, že sa musíte poskladať ako praclík, pripojiť sa k skupine alebo nosiť špeciálne oblečenie. Slovo meditácia je tak trochu podobné slovu šport – existujú stovky rôznych druhov. Typ, ktorým sa budeme zaoberať my, sa nazýva meditácia bdelej pozornosti alebo bdelého vedomia a pochádza z budhizmu, no nevyžaduje, aby ste si toto presvedčenie osvojili alebo sa vyhlásili za budhistu. (Na obranu budhizmu musím povedať, že nebýva praktizovaný ako viera, ale ako súbor nástrojov pomáhajúcich ľuďom viesť v tomto pominuteľnom entropickom vesmíre plnohodnotnejší život. Jeden z mojich najobľúbenejších citátov na túto tému znie: „Budhizmus nie je niečo, v čo máte veriť, ale to, čo máte robiť.“)

V každom prípade, to, čo v knihe učíme, je jednoduché cvičenie pre váš mozog bez náboženskej záväznosti. Na ukážku, aké je to prosté, vám ponúkame inštrukcie na začatie meditácie v troch krokoch. Nemusíte ich nasledovať práve v tejto chvíli.


1. Pohodlne sa posaďte. Najvhodnejšie je, aby vaša chrbtica bola vystretá, čím zabránite neúmyselnému zadriemaniu. Ak vám vyhovuje turecký sed, smelo do toho. Ak nie, zvoľte stoličku ako ja. Môžete zatvoriť oči alebo ich nechať otvorené a zamerať sa nejaký neutrálny bod na podlahe. Tak to robím ja.


2. Naplno sa sústreďte na každý svoj výdych a nádych. Zamerajte sa na miesto, kde ich cítite najvýraznejšie – svoju hruď, brucho či nozdry. Nemyslite na dýchanie, jednoducho prežívajte ten fyzický pocit. Na udržanie pozornosti si môžete v duchu nádychy a výdychy komentovať slovami ako dnu a von.


3. Tretí krok je kľúčový. Len čo sa o to pokúsite, vaša myseľ takmer iste začne protestovať. Napadnú vám rôzne myšlienky, ako napríklad: Čo budem obedovať? Nezišiel by sa mi nový účes? Čím bol priateľský duch Casper predtým, ako zomrel?

Nič sa nedeje. Je to celkom normálne. Podstatné je, aby ste si všimli, že ste nesústredení, a začali odznova. A odznova a odznova.

Vždy keď sa prichytíte, že ste myšlienkami inde, a vzápätí sa opäť sústredíte na dýchanie, je to, akoby ste napínali biceps v mozgu. Ide aj o radikálny čin – rušíte svoj celoživotný zvyk prechádzať sa v hmle dumania a plánovania a skutočne sa zameriavate na momentálne dianie.

Mnoho ľudí predpokladá, že by nikdy nemohli meditovať, lebo nedokážu prestať premýšľať. Ustavične budem opakovať: cieľom nie je vyčistiť si myseľ, ale sústrediť sa (aspoň na niekoľko nanosekúnd), a keď sa vaša koncentrácia naruší, treba začať odznova. To, že sa akoby stratíte a začnete od začiatku, neznamená, že sa vám v meditácii nedarí, ale naopak – uspievate.




Myslím si, že mylná predstava, podľa ktorej si treba vyčistiť myseľ, čiastočne pramení zo skutočnosti, že meditácia sa stala obeťou tej najhoršej marketingovej kampane v histórii. Tradičné zobrazenie meditácie, hoci je často krásne, je veľmi zavádzajúce. Zvyčajne ukazuje meditujúcich, ktorí sa blažene usmievajú. Množstvo príkladov nájdete v budhistických chrámoch, v letiskových relaxačných centrách a jedným je aj tento obrázok muža v bedrovej zástere, ktorý som našiel na internete.

Podľa mojej skúsenosti pocit meditácie lepšie znázorňuje nasledujúca kresba:

Meditácia môže byť náročná, najmä zo začiatku. Je to podobné ako s chodením do telocvične. Ak sa vám pri cvičení nezrýchli dych ani sa nepotíte, pravdepodobne podvádzate. Ak začnete meditovať a ocitnete sa v bezmyšlienkovom stave blaženosti, buď ste sa dostali do stavu osvietenia, alebo ste zomreli.

Čím viac budete cvičiť, tým to bude jednoduchšie, no hoci sa meditácii venujem roky, stále počas nej zablúdim. Tu je náhľad, ako prebieha môj mentálny monológ počas typickej meditačnej chvíľky:


Dnu.

Von.

Človeče, som ako na ihlách. Aký výraz na to používala babička? Špilkes. Áno, to je ono.

Niektoré slová sú fakt smiešne. Čevapčiči. Brmbolec.

Počkať, počkať. No tak, chlape. Vráť sa k dýchaniu.

Dnu.

Von.

Mám rád: všetko pečené.

Nemám rád: klobúky Fedora, prerušovanie hlavnej dejovej línie filmu retrospektívou alebo náhľadmi do budúcnosti, ten okamih v techno piesňach, keď sa zrazu ozve akordeón.

Človeče, spamätaj sa.

Dnu.

Von.

Dnu.

Alternatívna pracovná pozícia: pápežský nuncius, tanečník štýlu contemporary…


Asi toľko.

Prečo by ste sa teda do toho mali pustiť?

Meditácia vás núti do konfrontácie so základným životným faktom, na ktorý často nikto nepoukáže –, že každý počujeme v hlave hlas.

(Tento nákres pôsobí amatérsky a trochu strašidelne preto, lebo som ho vytvoril ja, no majte so mnou trpezlivosť.)

Keď hovorím o hlase vo vašej hlave, nemám na mysli schizofréniu ani nič podobné; odvolávam sa na váš vnútorný hlas, nazývaný aj ego. Budha preň mal skvelý výraz – opičia myseľ.

Tu je zopár základných charakteristík môjho vnútorného hlasu. Predpokladám, že vám budú známe.

Často sa fixuje na minulosť a budúcnosť bez ohľadu na to, čo sa deje práve v tejto chvíli. Váš hlas rád plánuje, fantazíruje a špekuluje. Stále si tvorí zoznamy, opakuje argumenty alebo pripravuje obsah toho, čo sa chystáte uverejniť na sociálnych sieťach. Sú chvíle, keď vás prinúti snívať o pokojnej minulosti a rajskej budúcnosti. Vzápätí sa trápite pre staré chyby alebo očakávate katastrofu vo veciach, ktoré sa ešte ani neudiali. Ako povedal Mark Twain: „V živote som sa najviac strachoval pre veci, ktoré sa nakoniec nikdy nestali.“

Je nenásytný. Základný mentálny stav väčšiny ľudí je nespokojnosť. Pod dohľadom nášho ega nič nie je dosť dobré. Vždy poľujeme na ďalšiu dávku dopamínu. Vrháme sa z jedného zákuska, povýšenia či večierka na druhý, no napriek tomu veľká časť z nás nie je nikdy plne nasýtená. Koľko jedál, filmov či dovoleniek ste si užili? A už ste s tým skončili? Samozrejme, že nie.

Je neúprosne sebecký. Všetci sme hlavnými postavami vo svojich filmoch, či je to hrdina, obeť, zlomyseľný hacker, alebo všetci traja. Je pravda, že občas nás dočasne vtiahnu príbehy iných ľudí, no to len preto, že sa s nimi porovnávame. Všetko sa napokon aj tak podriaďuje jedinej dejovej línii, na ktorej záleží, a tou je Príbeh môjho života.


V skratke, môj vnútorný hlas – a zrejme aj ten váš – dokáže byť poriadny kretén.

Aby som však bol férový, nie je úplne zlý. Je aj brilantný, vtipný a súcitný. Je tiež extrémne nápomocný pri navrhovaní zavlažovacieho systému a komponovaní klavírnej sonáty. Tak či onak, keď sa mi chce počúvať ho, väčšinou mi ide na nervy. Neplatí to len u mňa. Mám priateľa, ktorý tiež medituje a tvrdí, že keď načúva svojmu vnútornému hlasu, má pocit, akoby ho uniesol ten najnudnejší človek na svete, lebo dookola opakuje samé hlúposti negatívneho charakteru, ktoré sa navyše týkajú jeho osoby.

Ak si túto ustavičnú vnútornú debatu neuvedomujete, bude vás ovládať a podvádzať. Hrozné návrhy vášho ega sa rady vydávajú

za zdravý rozum:


Dnes si mal ťažký deň, zaslúžiš si zjesť celé balenie Oreo.

Do toho! Pokojne vypusti tú štipľavú poznámku, ktorá na štyridsaťosem hodín naruší tvoje manželstvo.

Nepotrebuješ meditovať. Aj tak sa ti to nikdy poriadne nepodarí.


K meditácii ma najsilnejšie pritiahlo zistenie – hoci sa to, žiaľ, stalo až o veľa rokov neskôr –, že to môj vnútorný hlas bol zodpovedný za najtrápnejší okamih v mojom živote – záchvat úzkosti v priamom prenose. Pre ego som šiel do vojnových oblastí bez toho, aby som zvážil psychologické dôsledky tohto konania, nebol som schopný spozorovať na sebe depresívne stavy a namiesto toho som sa slepo dopoval liekmi.

Meditáciu som začal praktizovať pomaly, len päť až desať minút denne, čo spočiatku odporúčam každému. (Úprimne, ak si na ňu nájdete denne čo i len minútu, môžete to považovať za výhru. Onedlho sa tejto téme povenujeme viac.) Už o niekoľko týždňov som zbadal, že meditovanie nie je úplná strata času, lebo som počul, ako manželka na kokteilových večierkoch rozpráva priateľkám, že sa už tak často nesprávam ako tĺk.

Vnútorne som si rýchlo uvedomil tri hlavné pozitíva, ktoré teraz uvádzam vzostupne podľa poradia dôležitosti:


1. Pokoj


Fakt, že som na niekoľko minút úplne vystúpil zo svojej každodennej zaneprázdnenosti a sústredil som sa len na dýchanie, vniesol do môjho hektického dňa trochu duševnej rovnováhy. Aspoň na okamih sa prerušil prúd bezmyšlienkovitosti, ktorý ma často unášal. Problematika pokoja je však trochu zradná. Ľudia často volia meditáciu, lebo chcú zrelaxovať, no skončia sklamaní, pretože urečnené ego ich ustavične vyrušuje alebo ich obťažuje náhle svrbenie či bolesť kolien. Hoci meditácia neraz pôsobí upokojujúco, najlepšie je pustiť sa do nej bez očakávania konkrétnych pocitov. Čo je dôležité, zistil som, že aj keď meditácia nie je dokonalá, výsledkom jej každodenného praktizovania je oveľa miernejšia duševná klíma.


2. Sústredenie


Žijeme v období všepripojenosti, kde každý je pripojený k sieti a všetko je známe. Mnohí z nás sú obkľúčení e-mailmi, textovými správami, obnovenými statusmi na sociálnych sieťach či push notifikáciami. Často nás to stresuje a hnevá. Pri svojej práci musím v uchu počúvať hlasy iných ľudí, fakty treba podať jasne, v krátkom čase a pred veľkým publikom. Zistil som, že každodenné precvičovanie sústredenia len na jednu vec – svoj dych –, hoci stratím pozornosť a musím začať odznova (a odznova a odznova), mi pomáha zostať celý deň koncentrovaný na pracovné úlohy. Štúdie ukazujú, že čím viac meditujete, tým lepšie sa následne aktivujú časti mozgu súvisiace s pozornosťou a deaktivujú tie, ktoré spôsobujú blúdenie vašej mysle.


3. Bdelé vedomie


Tento trochu čudne znejúci výraz sa v poslednom čase dosť uchytil. Existuje veľa kníh a článkov zameraných na bdelé vedomie v oblasti stravovania, rodičovstva, sexu, umývania riadu, štrikovaného pouličného umenia s názvom yarn bombing, časovania slovies v jazyku esperanto a podobne. Mediálny rozruch okolo neho zmenil túto triezvu, všeobecne prístupnú koncepciu na veľmi vzácnu vec a spôsobil predvídateľnú negatívnu reakciu. Ak sa však povznesiete nad titulky a články v novinách vyrážajúce dych, zistíte, že bdelé vedomie je veľmi užitočná schopnosť.

Je to obsažný starodávny pojem s viacerými významami. Takto ho definujem ja:


Bdelé vedomie je schopnosť kedykoľvek vidieť, čo sa deje vo vašej hlave, aby ste sa tým nenechali uniesť.


Napríklad si predstavte, že počas šoférovania vám nejaký vodič náhle skríži cestu. Ako sa zvyčajne cítite? Ak ste ako ja, zrejme sa nahneváte. Je to normálne. Možno však následne automaticky zareagujete trúbením, nadávkami a podobne. Medzi stimulom a vašou reflexívnou reakciu nie je nijaký tlmič.

Ak vaše bdelé vedomie – sebauvedomenie spôsobené každodennou interakciou s vaším vnútorným hlasom – pracuje, situácia sa zrejme vyvinie inak. Po tom, čo vám niekto skríži cestu, pravdepodobne tiež pocítite rastúci hnev, no tentoraz v sebe máte miesto na rozumnejšie myšlienky: Ach, hruď sa mi chveje, uši mi červenejú a začínam plodiť pokrytecké moralistické myšlienky… dopracúvam sa k vražednej zúrivosti. Keďže ste si dokázali vytrénovať bdelý výstražný systém, v danej situácii máte na výber. Nemusíte skočiť na návnadu, poddať sa hnevu, naháňať previnilca a chrliť nadávky, kým sa vaše deti na zadných sedadlách strachujú, že ste prišli o rozum.

Je to podobné ako funkcia obraz v obraze na televíznej obrazovke. Zrazu môžete príbeh, ktorý zaberá celú obrazovku, sledovať s istou dávkou nadhľadu.

Túto koncepciu ste schopní poňať aj inak. Predstavte si, že vaša myseľ je vodopád.  


    bdelé  vedomie

(Aj toto som nakreslil ja. Zmierte sa s tým.)

Voda je ustavičný prúd vášho vedomia, ktorý sa skladá najmä z myšlienok typu „ja, ja a ja“. Bdelé vedomie je oblasť za vodopádom, ktorá vám umožňuje vystúpiť z kaskády von a sledovať svoje pudy, impulzy a túžby bez toho, aby ste v nich uviazli.

Nevymýšľam si. Náš druh sa nazýva Homo sapiens sapiens – ten, ktorý myslí a uvedomuje si to. Žiaľ, druhé slovo sapiens sa často ignoruje. Nikto nás neinformuje, že v sebe máme prirodzenú schopnosť sledovať svoje vedomie s určitým odstupom bez posudzovania. Bdelé vedomie je vaším prirodzeným právom. Príkazy vášho ega sú obmedzené. Dokážete odporovať jeho anarchistickému pôsobeniu a vyslobodiť sa z väzenia neurotickej posadnutosti samým sebou.

Dodávam, že cieľom nie je, aby sa z vás stala schránka bez života, ktorej ľudia len tak krížia cestu alebo po nej šliapu. Bdelé vedomie mi umožnilo namiesto impulzívnosti odpovedať na situáciu rozumne.

Odpovedať, nie reagovať – toto je kľúčové. Pri väčšine meditačných klišé – vzývanie „posvätného priestoru“, príkazoch, aby ste „boli tu a teraz“ – mám chuť pichnúť si do oka ceruzkou (no cez meditáciu som sa naučil, ako sa od tohto pocitu oslobodiť). No toto ctihodné klišé „odpovedajte, nereagujte“ vám zmení život. Keby som nemal taký nízky prah bolesti, dal by som si to vytetovať na hruď.

Som tvrdým zástancom sužovania sa. Pokladám za samozrejmé, že ak chcem dosiahnuť čosi skvelé, musím sa pre to trochu potrápiť. Meditujem už osem rokov a ešte stále mám veľa ambícií. Teraz však už nie som taký spotený, rozčúlený a nepríjemný ako kedysi. Meditácia mi pomohla zmeniť zbytočné negatívne uvažovanie na „konštruktívnu stiesnenosť“.

Čím menej vás vnútorný hlas opantá, tým skôr si v hlave vytvoríte priestor na nové typy myšlienok a pocitov. Keď vypnete egoistického autopilota, uvoľníte tým miesto na obavy o iných a lepšie sa sústredíte na to, čo je priamo pred vami. Mne to umožnilo viac si užiť prácu, manželku a nášho syna Alexandra, ktorý ma zahŕňa láskou, či už mi ponúka kuraciu nugetku, alebo utiera rozmočený mafin do môjho rukáva. Už nie som natoľko podriadený svojim túžbam a averzii, získal som perspektívu a zároveň pocit hlbokého, priam neopísateľného uvoľnenia. V skratke, vďaka meditácii odhalíte, čo sa skrýva za vaším egom. Niektorí to nazývajú srdcom. Pche.



Hoci meditácia je skvelá vnútorná metóda, nie je to jednosmerný lístok k bezchybnosti. Preto som svoju prvú knihu nazval O 10 % šťastnejší (10 % Happier). Nechal som si tak dostatok priestoru na ďalšie prešľapy. Keby tú knihu písala moja manželka, nazvala by ju Na 90 % stále tĺk a podložila dostatočným dôkazovým materiálom. Môj mladší brat Matt, ktorý vždy s radosťou spochybňoval moje dôvody, tvrdí, že tá kniha sa skôr mala volať Ako sa z muža s kopou chýb stal muž s trochu menšou kopou chýb.

Neponúkam vám teda dokonalosť, ale čosi hlboké a posilňujúce – fakt, že naše mysle môžeme vytrénovať. Nad portfóliom akcií, našimi autami či bytovým dizajnom trávime kopu času, no takmer nijaký nevenujeme filtru, cez ktorý to všetko prechádza – našej mysli.

Mnoho ľudí usudzuje, že šťastie meriame iba kvalitou pracovného a osobného života či nášho detstva. Samozrejme, to všetko je veľmi dôležité, no veda nám ukazuje, že šťastie nie je niečo, čo sa nám len tak prihodí, je to zručnosť. Táto myšlienka poháňa moje osobné praktizovanie meditovania, ako aj moju kariéru zástancu a navrhovateľa meditácie.



Na začiatku svojej kariéry šíriteľa povedomia o meditácii som predpokladal, že keď jednoducho vysvetlím všetko, čo som už spomínal (vedecký výskum, jasné využitie bdelého vedomia, osobnosti, ktoré sa tiež meditácii venujú), každý jednoducho začne meditovať. Aspoň tak to fungovalo u mňa. Keď som si poctivo prešiel štúdie pohľadom novinára, začal som meditovať každý deň.

Rozhodne nechcem tvrdiť, že som stelesnením disciplíny. Minulý rok som v jeden večer zjedol toľko koláčov, až som sa povracal. Naozaj. K meditácii ma nedoviedla pevná vôľa, ale bolesť. Už od detstva som zažíval občasné záchvaty úzkosti a depresie, k čomu sa občas pridala panika a užívanie liekov. Každý, kto chvíľu žil pod tlakom zúfalstva, pochopí moju dychtivosť po potenciálnom protijede. Keď som si uvedomil, že pri meditovaní dosiahnem istý odstup od svojich temných, opakujúcich sa myšlienok a som schopný zmierniť až odvrátiť to, čo Churchill nazýval „čierny pes“, nemal som najmenší problém vypestovať si z toho zvyk.

Teraz si uvedomujem, že moje netypicky bezproblémové vytvorenie každodennej rutiny meditácie spôsobilo, že som podcenil mýty, mylné predstavy a sebaklam, ktoré u ľudí brzdia schopnosť rozjímať. Bol som naivný. Keď sa ma niekto spýtal, ako začať, jednoducho som odvetil: „Proste vstaň a urob to.“ Zistil som však, že zmeniť ľudské správanie nie je ľahké. Ani náhodou.

Podľa výsledkov štúdií sa meditovaniu venuje niekoľko miliónov Američanov. Odhadujem, že existujú desiatky miliónov osôb, ktoré by aj chceli začať, ale nedokážu to. Jeden môj priateľ, ktorý má na starosti firemný blahobyt zamestnancov v Googli, povedal: „Máme liek, ktorý účinkuje, no nikto ho neberie.“ Dokonca ani moja manželka – ak toto práve čítaš, si nádherná a zo všetkých stránok dokonalá – nemedituje. Je vedkyňa, bezpochyby ovláda všetky potenciálne výhody meditácie. Žije so mnou a uvedomuje si, že som teraz príjemnejší. Napriek tomu sa meditácii nevenuje dôsledne. Občas mi napadne, či som to nespôsobil ja, keďže jej pravidelne kladiem otázku: „Aké je byť vydatá za svojho duchovného vodcu?“

Kedysi som bol posadnutý myšlienkou odstrániť z meditácie tajuplnosť, aby som ju spopularizoval, no teraz sa snažím nájsť konkrétny spôsob, ako ľuďom pomôcť začať s jej praktizovaním. Môj prvý krok bol založiť spoločnosť, ktorá učí meditovať cez aplikáciu s názvom 10 % Happier (O 10 % šťastnejší) – Meditácia pre nervóznych skeptikov. Plánovali sme zamestnať najlepších učiteľov na svete, vynechať použitie panovej flauty a do učenia vniesť trochu humoru.

V začiatkoch tohto podnikania som mal možnosť z prvého radu sledovať živý obraz ľudských neuróz, ktoré nám bránia vytvoriť si kratučký každodenný zvyk, hoci by nám ohromne prospel. Počas marketingového prieskumu, ktorý sme uskutočnili prostredníctvom rozsiahlych rozhovorov so súčasnými a bývalými zákazníkmi, sme si s mojím tímom vytvorili zoznam základných prekážok meditácie, ako napríklad nedostatok času, obava, že prídu o nutkanie poháňajúce ich v práci, či viera, že meditácia dokáže zázračne vyčistiť ich myseľ. Nazvali sme ich „tajné obavy“ (technicky nešlo vždy o strach). Dostal som veľkú chuť pomôcť ľuďom prekonať ich obavy, tak som sa rozhodol, že napíšem túto knihu, ktorej cieľom bude klasifikovať a riešiť najbežnejšie prekážky a naučiť vás meditovať. Keďže však nie som učiteľom meditácie, potreboval som naverbovať niekoho, kto vie, o čom hovorí.

Tak som oslovil muža, ktorého rád nazývam meditačný MacGyver.



S menom Jeff Warren som sa po prvý raz stretol, keď som narazil na článok, ktorý napísal pre webovú stránku The New York Times. Bol o tom, ako sa na tridsať dní osamote utiahol do odlúčenia od civilizácie, aby mohol meditovať. (Skôr ako ho nazvete bláznom, uvedomte si, že práve toto od svojho učiteľa meditácie chcete. Presne ako od fitnesového trénera očakávate, že má za sebou triatlon, a podobne.)

Článok sršal humorom a štýlom. V nasledujúcej ukážke Jeff hovorí o chvíli, keď pocity nudy a pochýb, ktoré sú na začiatku takéhoto odlúčenia od civilizácie bežné, po niekoľkých dňoch ustúpia:


Raz popoludní som si zrazu uvedomil, že mi je fajn. Vlastne ešte lepšie. Akoby som z ničoho nič videl spojivá medzi atómami. Moja pozornosť bola veľmi aktívna, priam s elektrickým nábojom. Vnímal som všetko – klik, klik, klik – záblesky úmyslu pred každým pohybom, vib­rujúce napätie a chvenie v podbruší, dokonca aj svoje ja, ktoré je skvelým pozorovateľom. Sledoval som svoje ambície, spokojnosť i sklamanie, že sa so svojím pokrokom nemám komu pochváliť. („Neveril by si, ako sústredene sa viem zadívať na tamten strom.“)


Po prečítaní článku som sa vrhol do činnosti, ktorú možno nazvať digitálnym stalkingom. Zistil som, že Jeff sa dostal k praktizovaniu meditácie takým istým spôsobom ako ja – cez novinárčinu. Počas písania knihy o problematike vedy o vedomí (volá sa The Head Trip /Výprava dovnútra hlavy/ a má skvelé recenzie) ho zauja­la meditácia. Dozvedel sa, že by mu mohla pomôcť v dlhoročnom boji s hyperaktívnym vnútorným hlasom, ktorý v ňom často zanechával pocity uväznenia v negatívnych emóciách. Presne ako u mňa. Stal sa z neho dychtivý študent a len neochotne na seba prevzal úlohu učiteľa. Keď v Toronte založil meditačnú skupinu s názvom Klub prieskumníkov vedomia (Consciousness Explorers Club – CEC), iba hľadal hĺbavých spoločníkov. Začalo však za ním chodiť množstvo ľudí a klásť mu otázky, až ho jeho vlastný učiteľ povzbudil, aby svoje znalosti odovzdával ďalej. Moje on-line sliedenie ma priviedlo na stránku tejto skupiny, kde som sa zaregistroval na prijímanie
e-mailov na mesačnej báze, v ktorých Jeff písal o všetkých skvelých aktivitách CEC, ako napríklad meditácia, zábavné projekty v oblasti sociálnej činnosti či dokonalé tanečné večierky. Po prvý raz v živote som dostal chuť presťahovať sa do Kanady.

Jeff bol mladý človek (myslím tým v mojom veku, ktorý budem vždy považovať za mladosť), skvelý spisovateľ a očividne bol na ceste meditácie ďalej ako ja. Rozhodol som sa, že ho zlanárim, aby stal mojím priateľom.

Napísal som mu e-mail a prinútil ho sľúbiť mi, že pri najbližšej ceste do New Yorku sa mi ohlási. Netrvalo dlho a stretli sme sa na neskorých raňajkách vo francúzskej reštaurácii neďaleko môjho bytu. Ani osobne ma nesklamal. Tvrdil, že má opicu po noci s kamarátmi, no nevidel som na ňom nijaké spomalené reflexy. Spojila nás záľuba v meditácii. Jeff ma, samozrejme, prekonával. Zdalo sa mi, že prečítal a/alebo vyskúšal hádam každú meditačnú metódu pod slnkom. S veľkým zápalom rozprával o tom, ako meditácia formuje myseľ, a živo pri tom gestikuloval potetovanými pažami. Občas sa ponoril do akejsi mystickej poézie, ktorej som nerozumel, no bolo mi to jedno.

Po obede sme sa potulovali po hornom Manhattane, debatovali sme o meditácii, písaní a vzťahoch. Zdôveril sa mi, že už rok má priateľku Sarah, veľmi bystrú novinárku, a že práve riešia, či posunúť svoj vzťah na vážnejšiu úroveň. Spomenul som si na vlastné problémy v tejto oblasti, a keďže som sa oženil dosť neskoro, povedal som mu, že niekedy človek netuší, aký skvelý môže byť vzťah, kým nevyjde zo svojej ulity a skutočne sa nezaviaže. Na konci nášho stretnutia som sa cítil veľmi povzbudený. Získal som nespočetne veľa tipov na meditovanie a tiež dlhý zoznam odporúčanej literatúry. Bolo jasné, že Jeff je môj idol.

O dva roky neskôr – počas ktorých sme boli v ustavičnom spojení cez e-mail alebo sme sa zašli niekam najesť, ak sme sa ocitli v rovnakom meste – som Jeffa naverboval do môjho špeciálneho projektu, ktorý sa týkal aplikácie O 10 % šťastnejší. Väčšina videozáznamov, ktoré sme dovtedy vytvorili, bola veľmi jednoduchá. Ja a učiteľ sme proste sedeli na stoličkách v štúdiu a debatovali o praktizovaní meditácie. Spolu s tímom sme sa však rozhodli, že sa posunieme vpred a našu šou pojmeme takpovediac kočovným štýlom. Naším cieľom bola moderná verzia tisícročnej práce mníchov. Meditačné putovanie. Zaumienili sme si, že Jeffa privedieme do New Yorku, na auto nainštalujeme kamery, do kufra naložíme vybavenie na kempovanie a tri dni sa budeme len tak bez konkrétneho plánu voziť.

Počas nekonečných jázd sme sa s Jeffom rozprávali a spoznal som ho ešte lepšie. Mali sme veľa spoločného. Pochádzame z milujúcich rodín (Jeffov otec je technický inžinier a mama zdravotná sestra. Jeffa spolu s ďalšími dvoma súrodencami vychovávali v Montreali a v Toronte), sme mierne posadnutí indie rockom a priveľa času trávime rozmýšľaním nad meditáciou. V mnohých veciach sme však úplným opakom. Napríklad Jeff bol z predstavy kempovania nadšený. Odkedy ma moji rodičia, ktorí v sebe znovu objavili skrytých hipíkov, každé leto nasilu brávali do hôr, túto aktivitu z duše neznášam. Čo sa týka veľkých životných rozhodnutí, Jeff a ja sme sa vybrali úplné iným smerom. Jeff sa po univerzite potuloval po Euró­pe a Severnej a Strednej Amerike, pričom niekedy cestoval s partnerkami. Hľadal dobrodružstvo a zmysel života. Venoval sa terénnym úpravám, miešal cement, písal recenzie k filmom, pracoval na detskom softvéri a neskôr sa stal rozhlasovým reportérom. Dokonca aj teraz, keď je z neho štyridsiatnik a učiteľ meditácie, stále býva vo veľkom prenajatom dome v Toronte s niekoľkými umelecky založenými spolubývajúcimi. V porovnaní s bohémskym Jeffom som bol rozhodne väčší karierista. Keď som mal dvadsaťdva rokov, začal som pracovať v televíznych novinách a odvtedy som postupoval vyššie a vyššie. Niežeby Jeffovi chýbali ambície. Poctivo sa venoval založeniu CEC, písal a zlepšoval svoju meditačnú prax, len meratele jeho úspechu neboli také pompézne ako moje.

Práve na týchto cestách som Jeffa začal nazývať „meditačný MacGyver“, pretože keď sa vyskytol nejaký problém – dopravná zápcha, nezhody o tom, kde postaviť stany, alebo niekto (ja) začínal byť podráždený – Jeff zakaždým zareagoval slovami: „Na to mám skvelú meditačnú techniku!“ Zbožňuje nakúkať ľuďom do hláv a sledovať, ako funguje ich myseľ.

Hoci som bol počas nášho výletu Jeffom ohromený, všimol som si istú drobnosť – jeho občasnú záľubu púšťať sa do úvah na tému ezoterickej meditácie. Pri spoločnej večeri to pôsobí šarmantne a opojne, no pri filmovaní kurzu pre meditujúcich začiatočníkov to môže byť kontraproduktívne. Napríklad vyhlásil toto: „Môžete sa vteliť do pocitu vlastného bytia, vlastnej bezhlavosti. To, čím ste sa dovtedy trápili, sa okamžite zmenší aspoň o polovicu. Chápete?“

Ehm, nie, Jeff, nechápem.

Tak či onak, používatelia aplikácie na Jeffa reagovali veľmi pozitívne. Jeden človek ho dokonca nadšene opísal ako mix Budhu a Jeffa Spicoliho. Väčšinu však zaujímala najmä jedna vec – či s niekým chodí.

Kým sa priveľmi nadchnete, odpoveď znie áno. Ešte stále je so Sarah.

Okrem toho, pozrite sa na túto smiešnu fotku, čo som našiel:


Tento záber vznikol v čase, keď Jeff krátko hosťoval ako basista v kapele z deväťdesiatych rokov Toad the Wet Sprocket. (Dobre, dobre, nikdy v tej skupine nehral, no tie vlasy… uznajte sami.)

Okrem toho, že sa dokáže zasmiať aj sám na sebe, Jeff je skvelý aj kvôli čomusi inému (preto som ho prizval spolupracovať na tejto knihe) – je jedným z nás. „Som ako antibudha,“ tvrdí.

Vo svete meditácie mi najviac prekáža, že priveľa učiteľov sa prezentuje ako vzor pokoja. Čo je horšie, mnohí hovoria tichým uspávajúcim hlasom, čo je pre ráznych, skeptických ľudí, ako som ja, priam odpudzujúce.

Jeff rozpráva normálne. Okrem toho aj je normálny – jednoducho človek s chybami. „Nikdy som nebol pokojný a tichý, ako by ste asi od učiteľa meditácie očakávali. Trpím poruchou pozornosti. Ľahko sa nechám vyrušiť alebo o veciach priveľa premýšľam, lebo občas vo svojej hlave zablúdim.“

Porucha pozornosti (ADD) nie je krátkodobá záležitosť. Jeff s ňou zápasí už od detstva. Namiesto nesústredenosti sa však koncentruje až priveľmi, kým ho náhle nezaujme niečo nové. Vysvetlil mi, že ADD považuje za svoju najsilnejšiu stránku a zároveň najväčšiu príťaž. Na jednej strane mu pomáha spojiť sa ľuďmi, naplno sa angažovať a byť k nim otvorený, preto je ako učiteľ taký populárny. V iných životných sférach mu však spôsobuje veľké nepríjemnosti. Padlo mu zaťažko dokončiť projekty, vydržať v práci či vo vzťahu. Vypestoval si tak akýsi kolobeh nekonečného plánovania a sklamania, čo mu spôsobovalo agóniu.

Tvrdí, že meditácia ho upokojila a uzemnila. Rovnako sa naučil, že pred nákladom, ktorý nosí na pleciach, sa utiecť nedá. Treba si ho naplno uvedomiť, aby sme sa pod jeho ťarchou nepotácali sem a tam. „Meditácia znamená spoznať zvyky, ktoré máte, no predtým ste si ich neuvedomovali,“ vraví. „Pokiaľ o nich neviete, nemáte nadhľad. Vlastnia vás a velia vám. Automaticky vás vedú. Ak si to však všimnete, ťažkosti postupne zmiznú. Keďže sa meditácii venujem už dlho, nachádzam sa vo fáze, v ktorej vnímam, v čom pramenia moje najväčšie neurózy. Fakt, že o nich viem, mi umožňuje prijať ich, a tým menej problémov mi spôsobujú.“

V tom tkvie krása meditácie. To je tá nadprirodzená schopnosť. Bojový zákrok. To, čo jasne vidíme, nás nemôže riadiť. Nevedomosť nie je vždy sladká.

Meditácia skutočne dokáže zmeniť váš život. Preto s Jeffom tak veľmi túžime asistovať ľuďom pri odstraňovaní všetkých prekážok pri jej praktizovaní. „Keby som si mal vybrať iba jedinú vec, ktorú budem robiť, bolo by to pomáhať ľuďom stotožniť sa s vedomím, že každý má nejaké neurózy. Nepožadujem, aby sa všetci pripojili k môjmu kultu, no odporúčam to.“



Takže áno, naverboval som kanadského mudrlanta s poruchou pozornosti, aby sa ku mne pripojil na mojej misii pomáhať ľuďom meditovať. Keďže naše meditačné putovanie dopadlo výborne, uvažovali sme, že by sme sa vydali na meditačné turné – teda cestovali by sme, stretávali by sme sa s ľuďmi, ktorí trpia „tajnými obavami“, a poradili im, čo s tým. Počas jedného z mnohých brainstormingových stretnutí nášho tímu s názvom O 10 % šťastnejší ktosi poznamenal, že by sme si mali zaobstarať autobus, aký majú rockové hviezdy, a jazdiť po celej krajine. Každý sa na tom schuti zasmial. A potom sme to urobili.

Kúpili sme si túto sexi káru:


(Uisťujem vás, že tú absurditu sme si plne uvedomovali.)

Rock Safaris, spoločnosť, ktorá prenajíma autobusy, nás okamžite oboznámila s dvoma základnými informáciami. Po prvé, každý skúsený cestný bojovník pozná tvrdé pravidlo, že v autobuse sa nevykonáva veľká potreba (treba vydržať až po odpočívadlo), a po druhé, naposledy mali naše vozidlo prenajaté členovia legendárnej funkovej skupiny Parliament Funkadelic. Uvedomil som si, že my budeme asi tou najnudnejšou zostavou, aká sa kedy naším autobusom vozila.

Cestu sme plánovali celé mesiace. Rátali sme takmer s tuctom kľúčových hráčov (s mnohými sa čoskoro zoznámite). Každý týždeň sme mali organizačný telefonický hovor. Kam pôjdeme? S kým by sme sa mali stretnúť? Dokážeme ísť z New Orleansu do El Pasa bez prestávky? (Nie.) Kde sa nachádza najväčšie klbko priadze na svete? (Nuž, na našej trase to nie je.)

Mali sme v úmysle nájsť zaujímavé, odlišné skupiny ľudí, ktorí majú záujem o praktizovanie meditácie, no nerobili sme to. Zo­snovali sme itinerár naprieč krajinou. Absolvovali sme kurz o predpisoch, ktoré hovoria, koľko času môže šofér legálne stráviť za volantom. Pohrávali sme sa so skvelým nápadom, že si dáme na mieru vyrobiť meditačnú búdku, aby sme v nej masám ľudí, ktoré stretneme, ponúkali hodiny meditácie zadarmo. Celé naše úsilie však bolo logistickou nočnou morou.

Hlavným cieľom výletu bolo vytvoriť precíznu klasifikáciu rôznych typov motivovaných meditátorov, no stanovili sme si dve pevné pravidlá. Po prvé, buďme realisti. Čo sa týka vytvorenia meditačných návykov, chceli sme použiť čo najpragmatickejší prístup. Faktom zostáva, že ich formovanie je náročné. Čo platí na vás, u ostatných fungovať nemusí. Rovnako to, čo u vás raz zabralo, nabudúce nemusí stačiť. Podstata nášho prístupu teda tkvela v tom, že ľuďom oznámime: Toto je zopár postupov, ktoré zaberajú. Vyskúšajte ich, experimentujte. Ak z toho vypadnete, pomôžeme vám.

Po druhé, nijaký nátlak. Hoci táto kniha je maximálne naklonená praktizovaniu meditácie, nebudeme nikoho nútiť, aby do toho šiel. Sústredíme sa na komunikáciu s osobami, ktoré majú o meditovanie záujem. Pri manželke, ktorá nemedituje, som sa naučil, že prehováraním si vyslúžim len pohľad s prižmúrenými očami alebo v horšom prípade pohlavok. Snažím sa pripomínať si známu kresbu v New Yorkeri, na ktorej obedujú dve ženy, pričom jedna vraví druhej: „Týždeň vynechávam zo stravy lepok a už som neznesiteľná.“

Po jedenástich dňoch a osemnástich štátoch môžem spokojne vyhlásiť, že sme svoju misiu splnili. Stretli sme policajtov, vojenských kadetov, politikov, známe osobnosti, sociálnych pracovníkov a mládež, ktorá chvíľu pobudla vo väzení. Prešli sme takmer päťtisíc kilometrov, konzumovali sme lahodne mastné jedlá a navzájom sme sa nepozabíjali (hoci sme od toho nemali ďaleko).

Výsledné dielo, ktoré držíte v rukách, vám chce nielen poskytnúť praktické rady na prekonanie prekážok brániacich v meditovaní, ale jeho cieľom je jednoducho a zrozumiteľne vás naučiť, ako meditáciu vykonávať. Jednou z jedinečných vecí, ktoré Jeff ponúka na týchto stránkach, sú rozličné typy meditácie vhodné pre rôzne situácie a povahy. Nikto z nás neverí, že existuje jeden druh meditácie vhodný pre každého.

Rovnako ako som už spomínal predtým, meditáciu nepokladáme za zázračný liek proti všetkým bolestiam. Nedávame veľkolepé sľuby. Ak hľadáte okamžité osvietenie, optika zaoberajúceho sa tretím okom alebo šálku čerstvej kombuče, ste na zlej adrese. My totiž dúfame, že vám prostredníctvom bdelého vedomia ukážeme rozumnú cestu k duševnému zdraviu. Je to taká slepačia polievka pre skeptikov.

Najlepší spôsob, ako pochopiť výhody aj výzvy meditácie, je sledovať jej účinok na myseľ jednotlivca. Preto sme s Jeffom na seba prevzali úlohu pokusných králikov a dovolíme vám nazrieť do nášho vnútra. Kým sme cestovali po krajine s cieľom pomáhať iným, spoznali sme svoje najslabšie stránky. Meditácia nie je všeliek, ale dobrodružstvo, hoci občas drsné.

Najmä pre mňa. Počas našich jázd som dostal niekoľko tvrdých, dokonca ponižujúcich lekcií týkajúcich sa mojich problémov a neistôt. Ako čoskoro sami uvidíte, už v prvý deň som zistil, že často nedokážem urobiť to, čo hlásam, a som teda veľký pokrytec.