© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Sila mentorov

Sila mentorov

Stručné rady do života od najlepších na svete

Po megaúspešnej knihe Nástroje titanov, v ktorej zhrnul tipy, metódy, stratégie a odporúčania najúspešnejších ľudí z celého sveta, ako dosiahnuť zdravie, bohatstvo a múdrosť, prichádza Tim Ferriss s novinkou, kde ponúka stručné taktické rady do života od ďalšej stovky najvýznamnejších svetových osobností z oblasti podnikania, investícií, zábavy, umenia, športu, ale aj takých špecifických odvetví duševného športu, ako je poker a šach. Stručné návody ikonických mentorov vám pomôžu nájsť odpoveď na najnaliehavejšie otázky, ktoré vás trápia, dosiahnuť mimoriadne výsledky a zmeniť váš život. Bez ohľadu na to, aké výzvy či prekážky pred vami stoja, alebo aké sú šance, ktorých by ste sa mali chopiť, v tejto knihe nájde každý niečo, čo mu pomôže posunúť sa ďalej. Tim Ferriss napísal jedenásť základných otázok a zostavil zoznam vysnívaných osobností, ktorým potom poslal otázky. Výsledkom ich mailovej korešpondencie je táto kniha. A tak sa môžete pustiť do čítania a pozrieť si odpovede toho-ktorého z respondentov na otázku, aké tri knihy zvykne najčastejšie darovať, aké ponaučenie si vzal zo svojho najväčšieho neúspechu, čo by odporúčal mladým ľuďom, ktorí práve vyšli zo školy, čo robí pre väčšiu kvalitu a komfort v osobnom živote, ako relaxuje, ako sa naučil odmietať otravné ponuky a pod. Pri zaujímavom čítaní však nezabúdajte na to, že múdrosť vám nepadne do lona sama od seba, ale že ju získate vďaka premýšľaniu nad kolektívnou zásobou bohatých vedomostí a skúseností obsiahnutých v tejto inšpiratívnej knihe. Tim Ferriss je autorom bestsellerov Štvorhodinový pracovný týždeň, Nástroje titanov, The 4-Hour Body ,The 4-Hour Chef. Dostal sa do rebríčka „Najinovatívnejších obchodníkov“ Fast Company a stal sa jedným z prvých investorov či poradcov Uberu, Facebooku, Twitteru, Alibabu a i. Noviny The Observer a ďalšie médiá ho nazvali „Oprah audia“ vďaka vplyvu jeho podcastu Tim Ferriss Show, ktorý prevýšil 200 miliónov stiahnutí.

  • ISBN: 978-80-222-0915-1
  • EAN: 9788022209151
  • Počet strán: 576
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 175x229 mm
  • Dátum vydania: 2.11.2018
  • Žáner: MOTIVAČNÁ LITERATÚRA/Úspech

27,90 € Doporučená cena

O knihe

KAŽDÝ Z NÁS SA POTREBUJE OBČAS S NIEKÝM PORADIŤ.  

V TEJTO  KNIHE NÁJDETE VIAC AKO STO NAJLEPŠÍCH MENTOROV NA SVETE


Keď sa zamýšľate nad dôležitými životnými otázkami, viete, na koho sa máte obrátiť o radu? Každý z nás potrebuje mentora, najmä ak sa nám zdá, že všetko ide proti nám. V tejto knihe Tim Ferriss, autor štyroch bestsellerov z prvých priečok rebríčkov, vyhľadal viac ako 100 eklektických odborníkov, aby pomohli jemu aj vám nájsť v živote správny smer. Pomocou stručných, informáciami prešpikovaných profilov vám ponúka tajomstvá ich úspechu, šťastia a hľadania zmyslu života.


PREČÍTAJTE SI:

  • ktoré tri knihy odporúča legendárny investor Ray Dalio najčastejšie,

  • ponaučenia a tipy od vrcholových športovcov ako Maria Šarapovová, Kelly Slater, Dara Torresová, Tony Hawk, Dan Gable a ďalší,

  • ako a prečo spoluzakladateľ Facebooku Dustin Moskovitz odmieta väčšinu prichádzajúcich žiadostí,

  • o mentálnych modeloch pokerových fenoménov Daniela Negreanua, Annie Dukeovej, Fedora Holza a Liv Boeree,

  • o technikách meditácie a bdelosti od Davida Lyncha, Jimmyho Fallona, Sharon Salzbergovej, Ricka Rubina, Richy Chadhovej, Sarah Elizabeth Lewisovej a ďalších,

  • o stredoškolskej prehre, ktorá motivovala herca Terryho Crewsa po celý zvyšok života... a aké ponaučenie si z nej môžete vziať,

  • prečo kurátor TEDu Chris Anderson považuje radu „Choďte za svojou vášňou“ za otrasnú,

  • prečo renomovaná dizajnérka Debbie Millmanová verí v účinky terapie, ale nie v rovnováhu medzi osobným a pracovným životom,

  • ako sa kniha Yuvala Noaha Harariho Sapiens prepracovala od opakovaných odmietnutí na pozíciu celosvetového megabestsellera,

  • aké nové presvedčenia, správania a zvyky za posledných päť rokov najviac pomohli ikonám kryptomien (zakladateľom Etherea, Zcashu atď.),

  • prečo Arianna Huffingtonová odporúča pravidelne meniť poradie aplikácií na mobile,

  • o cvičení „bar complex“, ktoré pomáha country hviezde Timovi McGrawovi ostať mladým,

  • prečo je autor bestsellerov Steven Pressfield presvedčený, že vysokoškoláci by mali jazdiť na kamióne a pásť kravy,

  • prečo komik Patton Oswalt želá každému umelcovi aspoň jeden katastrofický neúspech,

  • o unikátnom názore astrofyzičky Janny Levinovej, ktorý jej pomáha vidieť prekážky ako príležitosti,

  • prečo herec Ben Stiller rád ráno strká hlavu do vedra s ľadom,

  • prečo by návod spoluzakladateľa Dropboxu Drewa Houstona pre svoje mladšie ja obsahoval tenisovú loptičku, kruh a číslo 30 000.


Medzi ďalších mentorov patria Neil Gaiman, Ashton Kutcher, Dita Von Teese, Marc Benioff, Evan Williams, Brandon Stanton, Esther Perelová, Darren Aronofsky, Steve Aoki, Joseph Gordon-Levitt, Stephanie McMahonová, Craig Newmark, Gretchen Rubinová, Bear Grylls, Laura Walkerová, Mr. Money Mustache (Pete Adeney), Linda Rottenbergová, Jesse Williams a mnohí iní.

................................

Časopis New York Times označil TIMA FERRISSA za „kombináciu Jacka Welcha a budhistického mnícha“. Dostal sa do rebríčka „Najinovatívnejších obchodníkov“ Fast Company a stal sa jedným z prvých investorov či poradcov Uberu, Facebooku, Twitteru, Alibabu a i. Je autorom kníh Štvorhodinový pracovný týždeň, The 4-Hour Body (Štvorhodinové telo), The 4-Hour Chef (Štvorhodinový šéfkuchár)Nástroje titanov. Noviny The Observer a ďalšie médiá ho nazvali „Oprah audia“ vďaka vplyvu jeho podcastu The Tim Ferriss Show, ktorý prevýšil 200 miliónov stiahnutí.

Recenzie


Ukážka z knihy

SILA

MENTOROV



STRUČNÉ RADY DO ŽIVOTA

OD TÝCH NAJLEPŠÍCH



TIM FERRISS







TATRAN








Všetkým svojim „spolupútnikom“ – bojujte za dobro v tomto svete a dokážte ho vidieť aj sami v sebe.



A pamätajte:

„Čo hľadáš, hľadá teba.“

  RÚMÍ





ÚVOD


„Skutočná cesta objavov nespočíva v hľadaní nových krajín, ale

vo videní novými očami.“

               MARCEL PROUST


„Albert zafučal. ,Vieš, čo sa stane s mládencami, ktorí sa stále vypytujú?ʻ


Mort chvíľu uvažoval.


,Nie,ʻ priznal napokon. ,Čo také?ʻ


Nastalo ticho.


Potom sa Albert vystrel a prehovoril: ,Nech ma porantá, ak viem.


Asi im niekto odpovie a tak im treba.ʻ“


        TERRY PRATCHETT, MORT





Ak mienim vysvetliť, prečo som napísal túto knihu, musím najprv začať tým, kedy som ju napísal.

Rok dvetisíc sedemnásť bol pre mňa neobvyklý. Prvých šesť mesiacov sa vlieklo a potom som v priebehu niekoľkých týždňov oslávil štyridsiatku, moja prvá kniha (Štvorhodinový pracovný týždeň) oslávila desiate výročie, viacero ľudí z okruhu mojich priateľov zomrelo a ja som sa postavil na pódium vysvetľovať, ako som sa na vysokej len tesne vyhol spáchaniu samovraždy.*

Popravde, nikdy som neveril, že sa dožijem štyridsiatky. Moju prvú knihu vydavatelia odmietli dvadsaťsedem ráz. To, čo sa mi podarilo, sa podariť vlastne nemalo, takže som si na narodeniny uvedomil, že po štyridsiatke už nemám nijaký plán.

Ako sa často stáva na rázcestiach – pri promócii, kríze po škole, kríze stredného veku, keď deti odchádzajú z domu, pri odchode na dôchodok –, na povrch sa začali vynárať otázky.

Boli moje ciele moje vlastné alebo som si jednoducho myslel, že toto by som mal chcieť?

Koľko som toho v živote zmeškal, lebo som plánoval priveľa alebo primálo?

Ako mám byť k sebe milší?

Ako mám odmietnuť balast a prijať dobrodružstvo, po ktorom túžim?

Ako najlepšie zhodnotiť svoj život, priority, pohľad na svet, miesto vo svete a životnú dráhu?

Toľko vecí! Všetko!

Raz ráno som si všetky otázky zapísal tak, ako mi napadli, a dúfal som v záblesk pochopenia. Namiesto toho ma zaliala vlna nervozity. Zoznam bol zdrvujúci. Uvedomil som si, že som zadržal dych, a odtrhol som oči od papiera. Potom som spravil to, čo robievam často – či už ide o obchodné rozhodnutie, súkromné vzťahy alebo niečo iné. Položil som si otázku, ktorá pomáha odpovedať na mnohé iné…

Ako by to vyzeralo, keby to bolo jednoduché?

„To“ v tomto prípade môže znamenať čokoľvek. V to ráno išlo o odpoveď na dlhý nákupný zoznam závažných otázok.

Ako by to vyzeralo, keby to bolo jednoduché? je veľmi pekná a klamlivo špekulatívna otázka. Ľahko sami seba presvedčíte, že všetko musí byť ťažké a ak nejdete na hranicu, nesnažíte sa dosť. Takto si hľadáme cestu najväčšieho odporu a často si pritom vytvárame zbytočné ťažkosti.

Čo sa však stane, ak budeme riešiť úlohy s eleganciou a nie pod tlakom? Niekedy dosiahneme neuveriteľné výsledky, keď robíme veci s ľahkosťou a nie, keď to silíme. Niekedy problém „vyriešime“ tým, že sa naň pozrieme z celkom inej perspektívy.

A v to ráno, keď som si do denníka rozvádzal túto otázku – Ako by to vyzeralo, keby to bolo jednoduché? –, mi v hlave skrsol nápad. Deväťdesiatdeväť percent stránky sa nedalo použiť, ale našiel som jedno zrnko možnosti…

Čo keby som zhromaždil kmeň mentorov, ktorí by mi pomohli?

Konkrétnejšie, čo keby som oslovil viac ako sto geniálnych ľudí a opýtal sa ich rovnaké otázky, aké si kladiem sám? Alebo ich nejako presvedčil, aby ma správne nasmerovali?

Fungovalo by to? Nemal som ani tušenia, ale vedel som jedno: Ak to nepôjde poľahky, stále mám v zálohe hľadanie ihly v kope sena. Ak hľadáte bolesť, určite ju nájdete.

Prečo teda nevenovať jeden týždeň testovaniu cesty najmenšieho odporu?

A tak sa to začalo. Najprv som spísal zoznam respondentov snov, ktorý zaplnil jednu stranu a rýchlo sa rozrástol na desať. Musel to byť zoznam bez obmedzení, nikto nebol priveľmi slávny, priveľmi nedostupný, priveľmi nedosiahnuteľný. Dostal by som sa k dalajlámovi? K neuveriteľnej Temple Grandinovej? K svojej osobnej bielej veľrybe, spisovateľovi Neilovi Gaimanovi? Alebo Ayaan Hirsi Aliovej? Spísal som ten najodvážnejší, najeklektickejší, najnezvyčajnejší zoznam, aký som vedel. Ďalej som potreboval vytvoriť podnet, ktorý ľudí povzbudí k odpovedi, takže som zapracoval na zmluve na knihu. „Budete v mojej knihe“ by už mohlo zafungovať. Od začiatku som vydavateľovi vravel, že to možno fungovať nebude, a ak sa tak stane, vrátim mu preddavok.

Potom som sa odušu pustil do propagovania svojej myšlienky.

Poslal som súbor jedenástich otázok niektorým z najúspešnejších, veľmi rôznorodých a najznámejších ľudí na svete s dodatkom „Odpovedzte na tri až päť otázok, ktoré sa Vám páčia najviac… alebo na viac, ak sa Vám bude chcieť.“

Desiatky ráz som stlačil „Odoslať“ a potom som si so zatajeným dychom založil ruky na svojej vzrušenej spisovateľovej hrudi, na čo mi vesmír odpovedal… tichom.

Trapas.

Dvanásť až dvadsaťštyri hodín nič. Nepohla sa ani živá duša, ani myška. A potom sa v éteri zjavil potôčik. Zaujatý šepot a zopár objasňujúcich otázok. Nasledovalo niekoľko zdvorilých odmietnutí a po nich sa rozpútal príval.

Takmer všetci, ktorých som oslovil, sú nepredstaviteľne zaneprázdnení, a očakával som, že prinajlepšom dostanem krátke, narýchlo naškriabané odpovede od niekoľkých z nich. Namiesto toho sa mi vrátili tie najpremyslenejšie odpovede, aké som kedy zažil, či už na papieri, osobne alebo inak. Napokon som zhromaždil viac ako sto respondentov.

Iste, „ľahká“ cesta si vyžiadala tisícky vymenených emailov a správ na Twitteri, stovky telefonátov, množstvo maratónov za písacím stolom na bežiacom páse a viac než len pár fliaš vína pri písaní neskoro v noci, ale… zabralo to. Zabralo to vždy? Nie. Nedostal som sa k dalajlámovi (tentokrát) a aspoň polovica ľudí na mojom zo­zname neodpovedala alebo odmietla. Fungovalo to však dostatočne, a o to ide.

Keď už moje oslovenie zabralo, najťažšiu robotu odkrútili otázky.

Osem z nich boli vyladené „rýchlopalné“ otázky z môjho podcastu Šou Tima Ferrissa, prvej internetovej relácie s rozhovormi orientovanými na podnikanie, ktorý presiahol dvesto miliónov stiahnutí. Zdokonalil som ich počas viac ako tristo rozhovorov s hosťami, ako napríklad s hercom a hudobníkom Jamiem Foxxom, generálom Stanleym McChrystalom či spisovateľkou Mariou Popovovou. Vedel som, že fungujú, že sa respondentom vo všeobecnosti páčia a že mi môžu pomôcť v mojom vlastnom živote.

Zvyšné tri otázky boli nové a dúfal som, že mi pomôžu vyriešiť moje najchronickejšie problémy. Kým som ich pustil do sveta, testoval som, preveroval a cizeloval ich s priateľmi, ktorí sú umelcami svetového formátu.

Čím som starší, tým viac času venujem – prepočítané na percentá dňa – tvorbe lepších otázok. Podľa mojej skúsenosti stoja za nárastom výsledkov z jedna na desať, z desať na sto a zo sto na tisíc (keď sa Šťastena naozaj usmeje) práve lepšie otázky. Platí výrok Johna Deweyho, že „dobre položená otázka je polovicou riešenia“.

Život trestá neurčité želanie a odmieňa špecifickú prosbu. Koniec koncov, vedomé premýšľanie je z väčšej časti pýtanie sa a odpovedanie si vo vlastnej hlave. Ak si chcete privodiť zmätok a zármutok, pýtajte sa neurčité otázky. Ak chcete získať nezvyčajnú jasnosť a výsledky, pýtajte sa nezvyčajne jasné otázky.

Našťastie ide o zručnosť, ktorú môžete rozvíjať. Nijaká kniha vám neposkytne všetky odpovede, ale táto vás možno naučí, ako klásť lepšie otázky. Milan Kundera, autor Neznesiteľnej ľahkosti bytia, povedal: „Ľudská hlúposť je spôsobená tým, že ľudia majú odpoveď na všetko. Múdrosť románu spočíva v tom, že má otázku na všetko.“ Nahraďte slovo „román“ slovom „ostrieľaný študent“ a dostanete moju životnú filozofiu. Často medzi vami a tým, čo chcete, stojí len lepší súbor otázok.

Jedenásť otázok, ktoré som zvolil pre túto knihu, nájdete nižšie. Je dôležité prečítať si všetky vcelku aj s vysvetleniami, keďže vo zvyšku knihy ich skracujem. Osobitná vďaka patrí Brianovi Koppelmanovi, Amelii Boonovej, Chasovi Jarvisovi, Navalovi Ravikantovi a ďalším za ich ohromne nápomocnú spätnú väzbu.

Pozrime sa najprv zbežne na našich jedenásť otázok. Niektoré z nich sa na prvý pohľad môžu zdať otrepané alebo zbytočné… Ale pozor! Veci nie sú vždy také, akými sa zdajú.


 1. Ktorú knihu (alebo knihy) najčastejšie dávate do daru iným a prečo? Alebo ktoré knihy (jedna až tri) významne ovplyvnili váš život?

 2. Aká kúpa do 100 dolárov najpozitívnejšie ovplyvnila váš život za posledných šesť mesiacov (alebo odkedy si pamätáte)? Moji čitatelia zbožňujú presné informácie ako značka a model, kde ste tú-ktorú vec našli atď.

 3. Ako vám neúspech alebo zdanlivý neúspech pomohol k neskoršiemu úspechu? Máte svoj „obľúbený neúspech“?

 4. Ak by ste mohli kdekoľvek postaviť gigantický bilbord s akýmkoľvek nápisom – metaforicky povedané vyslať odkaz miliónom alebo miliardám ľudí –, čo by na ňom stálo a prečo? Môže to byť pár slov alebo celý odsek. (Ak vám to pomôže, môže ísť o výrok niekoho iného: Máte výroky, na ktoré často myslíte alebo podľa ktorých žijete?)

 5. Aká bola najlepšia alebo najhodnotnejšia investícia, ktorú ste v živote spravili? (Môže ísť o investovanie peňazí, času, energie atď.)

 6. Aký nezvyčajný zvyk alebo absurdnú vec zbožňujete?

 7. Aké nové presvedčenie, správanie alebo zvyk vám najviac zlepšili život za posledných päť rokov?

 8. Akú radu by ste dali šikovnému, motivovanému vysokoškolákovi, ktorý čoskoro vstúpi do „skutočného sveta“? Akú radu by mal ignorovať?

 9. Aké zlé odporúčania počúvate vo svojej profesii alebo oblasti svojej exper­tízy?

10. Čo sa vám za posledných päť rokov podarilo častejšie odmietať (rozptýlenie, pozvania atď.)? Aké nové poznatky alebo prístupy vám v tom pomohli? Nejaké ďalšie tipy?

11. Čo robíte, keď je toho na vás priveľa alebo sa cítite nesústredený? (Ak vám to pomôže: Aké otázky si kladiete?)

Teraz sa pozrime na každú osobitne a ja vysvetlím, prečo, zdá sa, fungujú. Možno sa pýtate: „Prečo ma to má zaujímať? Nerobím rozhovory.“ Odpovedám jednoducho: ak si chcete vybudovať (alebo udržať) sieť kontaktov na svetovej úrovni, musíte komunikovať spôsobom, ktorý to umožňuje. Všetky tieto body vám v tom pomôžu.

Napríklad, strávil som niekoľko týždňov testovaním poradia otázok, aby som dosiahol optimálne výsledky. Pre mňa je tajnou prísadou správna postupnosť, či už sa snažíte naučiť nový jazyk za osem až dvanásť týždňov,* prekonať celoživotný strach z plávania,** alebo sa ponoriť do mozgu potenciálneho mentora pri káve. Dobré otázky v zlom poradí prinesú zlé odpovede. Naopak, ak si dáte pozor na správnu postupnosť, môžete skórovať vysoko nad svojou váhovou kategóriou, keďže väčšina ľudí to nerobí.

Napríklad: Otázka s bilbordom je jedna z najobľúbenejších u poslucháčov a hostí môjho podcastu, ale je náročná. Zarazí alebo vydesí veľa ľudí. Nechcel som odstrašiť zaneprázdnených ľudí, ktorí by sa mohli uchýliť k stručnému „Prepáč, Tim. Teraz na také niečo nemám čas.“ Čo teda s tým? Ľahké – najprv ich nechám rozohriať sa pri jednoduchších otázkach (napr. najčastejšie darované knihy, nákup do 100 $), ktoré sú menej abstraktné, konkrétnejšie.

Moje vysvetlenia sú ku koncu kratšie, keďže mnohé body platia pre všetky otázky alebo sa ich dotýkajú.


1. Ktorú knihu (alebo knihy) najčastejšie dávate do daru iným a prečo? Alebo ktoré knihy (jedna až tri) významne ovplyvnili váš život?

„Aká je vaša obľúbená kniha?“ znie ako dobrá otázka. Nevinná, jednoduchá. V skutočnosti je otrasná. Ľudia, s ktorými robím rozhovory, prečítali stovky či tisícky kníh, takže je to pre nich náročná otázka a právom sa zdráhajú vybrať si jednu „obľúbenú“, pretože ich neskôr budú citovať a spomínať v článkoch, na Wikipédii a podobne. „Najčastejšie darovaná“ predstavuje menšie riziko, jednoduchšie pátranie v mysli (ľahšie sa to pamätá) a môže prospieť širšiemu spektru ľudí, čo idiosynkratické „obľúbená“ nedokáže.

Pre zvedavých a netrpezlivých uvádzam niekoľko kníh (z mnohých), ktoré sa často spomínali:


Hľadanie zmyslu života od Viktora E. Frankla

The Rational Optimist (Racionálny optimista) od Matta Ridleyho

The Better Angels of Our Nature (Lepší anjeli našej povahy) od Stevena Pinkera

Sapiens od Yuvala Noaha Harariho

Poor Charlie’s Almanack (Almanach chudáka Charlieho) od Charlieho Mungera


Ak si chcete prezrieť všetky odporúčané knihy na jednom mieste, vrátane zoznamu dvadsiatich najčastejšie odporúčaných z tejto knihy aj z Nástrojov titanov, všetky dobroty nájdete na tim.blog/booklist.


2. Aká kúpa do 100 dolárov najpozitívnejšie ovplyvnila váš život za posledných šesť mesiacov (alebo odkedy si pamätáte)? Moji čitatelia zbožňujú presné informácie ako značka a model, kde ste tú-ktorú vec našli atď.

Táto možno znie zbytočne, ale nie je. Poskytuje zaneprázdneným respondentom jednoduchý vstupný bod a zároveň čitateľom ukáže niečo, čo môžu okamžite využiť. Hlbšie otázky podnecujú hĺbavejšie odpovede, ale hĺbka je vlákninou poznania – treba ju poriadne stráviť. Ak sa ľudstvo (vrátane vás) chce posúvať dopredu, potrebuje krátkodobé odmeny. V tejto knihe to zvládam vďaka otázkam, ktoré poskytujú hmatateľné, jednoduché a často vtipné odpovede – Scoobyho sušienky pre vašu ťažko pracujúcu dušičku. Pred dvíhaním ťažkej váhy sú dôležité prestávky na vydýchnutie.


3. Ako vám neúspech alebo zdanlivý neúspech pomohol k neskoršiemu úspechu? Máte svoj „obľúbený neúspech“?

Táto otázka je pre mňa obzvlášť dôležitá. Ako som napísal v Nástrojoch titanov:


Vzory, ktoré obdivujete (idoly, ikony, velikáni, miliardári a pod.) nie sú superhrdinami – v skutočnosti majú plno nedostatkov, ale naučili sa vyťažiť maximum z jednej či dvoch silných stránok. Ľudia majú ďaleko od dokonalosti. „Úspech“ neprichádza preto, že nemáte žiadne slabé stránky, ale preto, že ste objavili svoje výnimočné silné stránky a zamerali sa na budovanie návykov na ich základe…. Všetci navôkol zvádzajú bitky, o ktorých vôbec nič neviete. Ani hrdinovia v tejto knihe to nemajú jednoduché. Nikto to nemá jednoduché.

4. Ak by ste mohli kdekoľvek postaviť gigantický bilbord s akýmkoľvek nápisom – metaforicky povedané, vyslať odkaz miliónom alebo miliardám ľudí – čo by na ňom stálo a prečo? Môže to byť pár slov alebo celý odsek. (Ak vám to pomôže, môže ísť o výrok niekoho iného: Máte výroky, na ktoré často myslíte alebo podľa ktorých žijete?)

Nepotrebuje vysvetlenie, takže komentár preskočím. Pre nádejných autorov rozhovorov však spomeniem, že časť „Ak vám to pomôže…“ je často kľúčom k tomu, aby ste získali dobré odpovede.


5. Aká bola najlepšia alebo najhodnotnejšia investícia, ktorú ste v živote spravili? (Môže ísť

o investovanie peňazí, času, energie atď.)

Takisto netreba vysvetľovať… aspoň to tak pôsobí. Pri otázkach ako táto a nasledujúca sa mi osvedčilo ukázať respondentom modelovú odpoveď. Pri živom rozhovore tým získajú čas na rozmyslenie a v texte im to poskytne šablónu. V tejto otázke som napríklad každému ponúkol nasledovné:


PRÍKLAD ODPOVEDE od Amelie Boonovej, jednej z najlepších vytrvalostných atlétok sveta, sponzorovanej známymi značkami, štvornásobnej svetovej šampiónky v prekážkovom behu:

„V roku 2011 som zacvakala 450 dolárov za štartovné v pretekoch World’s Toughest Mudder, celkom novom 24-hodinovom prekážkovom behu. Keďže som mala na krku dlžobu zo štúdia práva, bol to pre mňa veľký výdavok a vlastne som si ani nemyslela, že by som tie preteky mohla dokončiť, a už vôbec nie pomýšľať na umiestnenie. Napokon som ich však dokončila ako jedna z jedenástich (z tisícky účastníkov), čo zmenilo priebeh môjho života a viedlo k mojej kariére v prekážkovom behu a k viacerým svetovým šampionátom. Keby som nevysolila tie prachy za štartovné, nič z toho by sa nestalo.“


6. Aký nezvyčajný zvyk alebo absurdnú vec zbožňujete?

Prvýkrát sa ma na toto spýtal môj kamarát Chris Young, vedec, spoluautor knihy Modernist Cuisine (Modernistická kuchyňa) a generálny riaditeľ platformy ChefSteps (vyhľadajte si „Joule sous vide“). Pred odpoveďou, sedel som vtedy na pódiu radnice v Seattli, som povedal: „Páni… to je výborná otázka. Ukradnem si ju.“ Aj som to spravil. Táto otázka má hlbšie dôsledky, ako by ste čakali. Odpovede dokazujú niekoľko užitočných vecí: 1) Každý je bláznivý, takže v tom nie ste sami. 2) Ak hľadáte nové obsedantno-kompulzívne prejavy, moji respondenti vám v tom s radosťou pomôžu, a 3) dodatok k č. 1: „Normálni“ ľudia sú iba blázniví ľudia, ktorých ešte dosť dobre nepoznáte.

Ak si myslíte, že ste výnimočný neurotik, naozaj ma mrzí, že vás musím vyviesť z omylu, ale každý z nás je v istej oblasti života Woodym Allenom. Tu je modelová odpoveď, ktorú som uvádzal pri tejto otázke. Získal som ju počas živého rozhovoru a mierne ju upravil do textovej podoby:


PRÍKLAD ODPOVEDE od Cheryl Strayedovej, autorky bestselleru Divočina (sfilmované v hlavnej úlohe s Reese Witherspoonovou): „Mám vlastnú teóriu o sendvičoch… každý hlt by sa mal čo najviac podobať tomu predošlému. Chápete? [Ak] na jednom mieste máte hŕbku paradajok a inde zas nátierku – podľa mňa by to malo byť čo najrovnomernejšie. Vždy, keď predo mňa položia sendvič, otvorím ho a hneď všetko preorganizujem.“


7. Aké nové presvedčenie, správanie alebo zvyk vám najviac zlepšili život za posledných päť rokov?

Krátka, účinná a nie príliš špecifická. Obzvlášť sa hodí k vyhodnocovaniu života

v strednom veku. Prekvapuje ma, že takéto otázky nepočúvam častejšie.


8. Akú radu by ste dali šikovnému, motivovanému vysokoškolákovi, ktorý čoskoro vstúpi do „skutočného sveta“? Akú radu by mal ignorovať?

Podotázka s ignorovaním je veľmi dôležitá. Radi sa pýtame „Čo mám robiť?“, už menej „Čo nemám robiť?“. Keďže to, čo nemáme robiť, určuje, čo môžeme robiť, rád si vytváram zoznamy toho, do čoho sa púšťať netreba.


9. Aké zlé odporúčania počúvate vo svojej profesii alebo oblasti svojej expertízy?

Blízka príbuzná predošlej otázky. Mnoho problémov so „sústredením“ sa najlepšie vyrieši tak, že si určíme, čo ignorovať.


10. Čo sa vám za posledných päť rokov podarilo častejšie odmietať (rozptýlenie, pozvania atď.)? Aké nové poznatky alebo prístupy vám v tom pomohli? Nejaké ďalšie tipy?

Povedať „áno“ je ľahké. Povedať „nie“ je ťažké. Potreboval som pomoc s tým druhým, ako mnohí v tejto knihe, a niektoré odpovede mi naozaj prospeli.


11. Čo robíte, keď je toho na vás priveľa alebo sa cítite nesústredený? (Ak vám to pomôže: Aké otázky si kladiete?)

Ak vaša myseľ roztáča farebnú loptičku (ako keď vám mrzne Mac), nezáleží na ničom inom, kým to nevyriešite. Druhá otázka „Ak vám to pomôže“ je opäť dôležitá.


Keďže všetky múdrosti v tejto knihe pochádzajú od druhých, spokojne môžem povedať, že nech sa v živote nachádzate kdekoľvek, niečo z jej obsahu vás osloví. Jedným dychom však dodávam, že bez ohľadu na to, ako sa budem durdiť a rozhorčovať, niečo iné v knihe vám bude pripadať nudné, zbytočné alebo zdanlivo hlúpe. Očakávam, že zo zhruba sto štyridsiatich profilov sa vám bude páčiť sedemdesiat, zamilujete sa do tridsiatich piatich a život vám zmení možno sedemnásť. Vtipné je, že tých sedemdesiat, ktoré sa vám páčiť nebudú, bude ako ušitých na mieru pre niekoho iného.

Život by bol nudný, keby sme sa všetci riadili rovnakými pravidlami. Budete si chcieť vyberať.

Najprekvapivejšia časť tohto celého je, že… Sila mentorov sa mení s vami. Čas plynie a život s ním a záležitosti, ktoré ste najprv odbili ako rozptýlenie, môžu časom odhaliť nečakane dôležitú hĺbku.

To klišé, ktoré ste odignorovali ako odkaz z koláčika šťastia, zrazu dáva zmysel a prenáša hory. Naopak, to, čo vám najprv pripadalo poučné, možno doslúži ako skvelý stredoškolský tréner, ktorý vás musí odovzdať vysokoškolskému trénerovi, aby ste sa mohli dostať na novú úroveň.

Rady v knihe nemajú dátum spotreby. Majú spoločné len málo. Na nasledujúcich stránkach nájdete rady od „zázračných detí“ po tridsiatke aj od ostrieľaných veteránov po šesťdesiatke či sedemdesiatke. Dúfam, že vždy, keď vezmete do ruky túto knihu, podobne ako pri I-ťing alebo O ceste Tao a jej tvorivej energii Te, upúta vás niečo iné, otrasie vaším vnímaním reality, posvieti si na vaše bláznovstvá, potvrdí vašu intuíciu alebo upraví váš kurz o ten jeden nesmierne dôležitý stupeň.

V tejto knihe nájdete celé spektrum ľudských emócií a skúseností, od veselých po srdcervúce, od zlyhaní k úspechom, od života k smrti. Prijmite ho celé.

Doma na konferenčnom stolíku mám kúsok naplaveného dreva. Jeho jediným účelom je niesť citát Anaïs Ninovej, na ktorý sa pozerám každý deň:

„Život sa zmršťuje alebo rozpína v závislosti od vašej odvahy.“

V krátkosti mi pripomína, že úspech sa zvyčajne dá odmerať množstvom nepríjemných rozhovorov, ktoré sme ochotní podstúpiť, a množstvom nepríjemných činov, ktoré sme ochotní spraviť.

Najviac naplnení a efektívni ľudia, ktorých poznám – kreatívci známi po celom svete, miliardári, duchovní vodcovia a iní –, hľadia na svoju životnú cestu z 25 percent ako na hľadanie samého seba a zo 75 percent ako na tvorenie samého seba.

Táto kniha nemá byť pasívnym zážitkom. Vytvoril som ju ako výzvu, aby ste začali konať.

Ste autorom vlastného života. Nikdy nie je príliš neskoro vymeniť príbehy, ktoré rozprávate sami sebe a svetu, za iné. Nikdy nie je prineskoro otvoriť novú kapitolu, pridať prekvapivý zvrat alebo celkom zmeniť žáner.

Ako by to vyzeralo, keby to bolo jednoduché?

Pripíjam na to, aby ste brali do rúk pero s úsmevom. Blížia sa veľké veci…


Pura vida


Tim Ferriss

Austin, Texas

august 2017


Zopár poznámok, ktoré možno pomôžu


* V celej knihe nájdete „Citáty, nad ktorými uvažujem“. Sú to výroky, ktoré približne počas dvoch posledných rokov zmenili moje myslenie a správanie. Odkedy som pred asi dvanástimi mesiacmi vydal Nástroje titanov, prežívam najproduktívnejší rok v živote a môj výber kníh v tom zohral dôležitú úlohu. „Citáty, nad ktorými uvažujem“ (zvyčajne zo spomínaných kníh) som každý týždeň zdieľal s príjemcami svojho bezplatného newslettera
5-Bullet Friday (tim.blog/friday), v ktorom píšem o piatich najzaujímavejších alebo najužitočnejších veciach (knihách, článkoch, zariadeniach, jedlách, doplnkoch, aplikáciách, výrokoch atď.), ktoré som v ten týždeň objavil. Dúfam, že vám budú pripadať rovnako inšpiratívne ako mne.

* Spomínate si na odmietavé odpovede, ktoré som dostal pri písaní knihy? Niektoré zo slušných odmietnutí mi pripadali také skvelé, že som ich sem doplnil! Nájdete tu tri krátke vsuvky „Ako povedať nie“, v ktorých uvádzam skutočné emaily.

* Skrátili sme takmer každý profil a subjektívne vybrali „najlepšie“ odpovede. Vybrať najlepšie odpovede občas znamenalo odstrániť opakovanie alebo sa sústrediť na dostatočné detailné odpovede, ktoré sa dajú aplikovať v živote a zároveň nie sú všetkým jasné.

* V profile takmer každého hosťa uvádzam, na ktorom sociálnom médiu sa s nimi môžete najlepšie spojiť: TW = Twitter, FB = Facebook, IG = Instagram, LI = LinkedIn, SC = Snapchat a YT = YouTube.

* Hosťom som vždy kládol rovnaké otázky v rovnakom poradí, ale na nasledujúcich stránkach som ich často preorganizoval pre optimálne plynutie textu, čitateľnosť a dôraz.

* Pridal som aj niekoľko „neodpovedí“ (napr. „Odmietanie mi strašne nejde!“), aby ste sa cítili lepšie, ak čelíte rovnakým výzvam. Nikto nie je dokonalý, všetci sme rozpracované diela.




„Konce nemusia znamenať zlyhanie, obzvlášť, ak sa rozhodnete ukončiť projekt alebo zavrieť podnik.

… Ani tie najlepšie predstavenia netrvajú večne. Ani by nemali.“



SAMIN NOSRATOVÁ je spisovateľka, učiteľka a šéfkuchárka. Časopis New York Times ju nazval „základným zdrojom informácií o kombinácii správnej techniky s najlepšími prísadami“ a relácia All Things Considered rozhlasovej stanice National Public Radio ju označila za „ďalšiu Juliu Childovú“. Profesionálne varí od roku 2000, keď prvýkrát zavítala do kuchyne v reštaurácii Chez Panisse. Samin je jednou z piatich redaktorov rubriky o jedle v časopise New York Times Magazine. Býva, varí, surfuje a záhradkárči v Berkeley v Kalifornii. Napísala bestseller z rebríčka New York

Times pod názvom Salt, Fat, Acid, Heat: Mastering the Elements of Good Cooking (Soľ, Tuk, Kyslosť, Teplo: Ako zvládnuť prvky dobrého varenia).


Aká kúpa do 100 dolárov najpozitívnejšie ovplyvnila váš život za posledných šesť mesiacov (alebo odkedy si pamätáte)?

Vitamínový komplex Host Defense MyCommunity od Paula Stametsa s výťažkom z húb je najúžasnejší doplnok na podporu imunity, ktorý som kedy brala (a to som ich brala poriadne veľa!). Bez ohľadu na to, koľko cestujem, koľkým ľuďom podám ruku, či aká som unavená, neochoriem, ak ho beriem pravidelne.


Ako vám neúspech alebo zdanlivý neúspech pomohol k neskoršiemu úspechu? Máte svoj „obľúbený neúspech“?

Zažila som veľa veľkolepých zlyhaní, ale keď nad nimi premýšľam, vidím, ako makaždé z nich o kúsok priblížilo k tomu, aby som mohla robiť, čo som skutočne chcela. Dávno predtým, ako som bola pripravená napísať vlastnú knihu, som pohnojila dve príležitosti stať sa spoluautorkou kuchárskych kníh. Tieto chyby ma prenasledovali a uisťovali ma, že sa mi nikdy nepodarí napísať nič iné. Ja som však čakala a vytrvala a po sedemnástich rokoch som napísala knihu, o ktorej som vždy snívala.

Roku 2002 som sa ocitla medzi finalistami Fulbrightovho štipendia, ale napokon som ho nedostala a mala som pocit, že sa mi nikdy nepodarí študovať tradičné spôsoby prípravy jedla v Taliansku. Namiesto toho sa mi podarilo vrátiť do Talianska a strávila som tam rok a pol prácou a varením. A teraz, po pätnástich rokoch, pracujem na dokumente, vďaka ktorému sa tam vyberiem študovať tradičné spôsoby prípravy jedla!

Pracovala som a neskôr som aj viedla reštauráciu, ktorá počas celej svojej päť­ročnej existencie finančne neprosperovala. Bolo to zničujúce, obzvlášť preto, že mi na nej záležalo ako na vlastnej. Po troch rokoch som už vedela, že naše šance na úspech sú mizivé, a už vtedy som uvažovala o odchode, ale majiteľ, ktorý bol tiež mojím mentorom, sa ešte nechcel vzdať. Ťahali sme to teda ešte ďalšie dva dlhé roky a bola to skutočná výzva. Občas dokonca neznesiteľná. Kým sme skončili, padala som od únavy a trpela som depresiou. Skrátka som bola veľmi, veľmi nešťastná. Všetci sme boli. Tak to však nemuselo byť.

Tá skúsenosť ma naučila vziať v profesionálnej oblasti veci do vlastných rúk a že konce nemusia znamenať zlyhanie, obzvlášť, ak sa rozhodnete ukončiť projekt alebo zavrieť podnik. Krátko potom, ako sme reštauráciu zavreli, som sa pustila do malého vedľajšieho projektu, trhu, ktorý dosiahol závratný úspech. Mala som viac pub­licity a zákazníkov, ako som vedela zvládnuť. Aj investori sa dožadovali spolupráce. Ja som však chcela len písať. Nechcela som prevádzkovať trh s jedlom a keďže všade bolo moje meno, nechcela som ho ani odovzdať niekomu inému. Rozhodla som sa ho teda dobrovoľne zavrieť a ubezpečila som sa, že o tom každý vie. Veľmi pozitívny kontrast k drsnej skúsenosti so zatváraním reštaurácie. Naučila som sa predstaviť si ideálny koniec projektu ešte skôr, ako s ním začnem – ani tie najlepšie predstavenia netrvajú večne. Ani by nemali.

V podstatne menšej mierke, pri varení, sa mi podarilo pokaziť viac jedál, ako viem spočítať. Na varení je však úžasné, že prebieha veľmi rýchlo a nedáva vám veľa času, aby ste sa upli na výsledok. Či je teda jedlo nanič alebo sa skvele vydarí, na druhý deň musíte začať znovu od piky. Nemáte šancu len tak sedieť a ľutovať sa (alebo roztrubovať svoje úspechy). Dôležité je poučiť sa z každého zlyhania a snažiť sa neopakovať ho.


Aká bola najlepšia alebo najhodnotnejšia investícia, ktorú ste v živote spravili?

Keď som pred desiatimi rokmi viedla reštauráciu, našla som si čas zapísať sa na kurz na Graduate School of Journalism na Kalifornskej univerzite v Berkeley vedený Michaelom Pollanom. Vtedy mi pripadalo šialené raz za týždeň na tri hodiny opustiť reštauráciu a sedieť v triede alebo prísť domov po pätnásťhodinovej šichte a čítať knihy a články z osnov. Vnútorný hlas mi však vravel, že to musím zvládnuť, a som veľmi rada, že sa mi to podarilo. Ten kurz mi zmenil život – uviedol ma do neuveriteľnej komunity spisovateľov, novinárov a dokumentaristov, ktorí ma inšpirovali a podporovali na tejto bláznivej ceste. Spoznala som Michaela a ten ma povzbudil k písaniu. Tiež si ma najal, aby som ho naučila variť, a počas našich hodín mi navrhol, aby som svoju jedinečnú filozofiu varenia zapísala, ukázala ju svetu, vyučovala ju a napísala o nej knihu. Vznikla z toho kniha Salt, Fat, Acid, Heat, ktorá je dnes na rebríčku bestsellerov New York Times a čoskoro sa z nej stane dokumentárny seriál. Úplne šialené.


Aký nezvyčajný zvyk alebo absurdnú vec zbožňujete?

Americký syr. Nejedávam ho často, ale spôsob, akým sa rozpúšťa na hamburgeri, mi pripadá úplne neodolateľný.


Aké nové presvedčenie, správanie alebo zvyk vám najviac zlepšili život za posledných päť rokov?

Musím byť dlho zapnutá, či už jasne premýšľam a píšem, alebo vonku vo svete učím a rozprávam o varení. Obe zložky mojej práce si vyžadujú obrovské množstvo energie.

V posledných piatich rokoch som začala viac vnímať, akými rôznymi spôsobmi sa musím o seba starať. Na prvom mieste je spánok. Na správne fungovanie potrebujem osem až deväť hodín spánku a neľútostne som si ich začala strážiť. Trávim viac večerov v pokoji doma, a keď už idem von na večeru, trvám na skorej rezervácii alebo skorom odchode. Dokonca sa o mne vie, že si chodím ľahnúť, aj keď mi ešte neodišli hostia. Oni sú spokojní, ja som spokojná, všetko je fajn. Posadnutosť spánkom mi nesmierne zlepšila život.

Akú radu by ste dali šikovnému, motivovanému vysokoškolákovi, ktorý čoskoro vstúpi do „skutočného sveta“?

Ak ste na pochybách, nechajte sa viesť dobrotou a súcitom. A nebojte sa zly­-hania.


Čo sa vám za posledných päť rokov podarilo častejšie odmietať (rozptýlenie, pozvania atď.)?

Popravde, stále na tom pracujem. Poviem však jedno – čím jasnejšie mám určené ciele, tým ľahšie viem povedať nie. Vediem si zápisník, do ktorého si zapisujem všetky možné ciele, malé aj veľké, už asi desať rokov. Keď si nájdem čas zadefinovať, čo chcem dokázať, jednoducho sa môžem vrátiť k zoznamu a skontrolovať, či ma prijatie určitej príležitosti priblíži k môjmu cieľu, alebo ma od neho oddiali. Keď poriadne neviem, kam smerujem, chtiac-nechtiac prisvedčím na všetko. Už som sa dosť popálila na rozhodnutiach založených na egu alebo na strachu z toho, že o niečo prídem, aby som vedela, že vždy budem ľutovať, ak niečo spravím zo zlého dôvodu.


Čo robíte, keď je toho na vás priveľa alebo sa cítite nesústredená?

Vyjdem zo svojej hlavy a venujem sa viac telu. Keď píšem, zvyčajne to znamená, že sa postavím a vyberiem sa na prechádzku po centre Oaklandu. Niekedy to celkom vzdám a idem si zaplávať. Inokedy sa rozhodnem ísť na farmársky trh, poprezerať si výrobky, dotknúť sa ich, ovoňať ich a ochutnať a nechať sa zmyslami viesť k rozhodnutiu, čo chcem navariť na večeru.

Keď varím alebo robím inú fyzickú prácu a zrazu je toho na mňa priveľa, zvyčajne sa to deje preto, lebo som prestala dbať na seba. Takže si dám pauzu. Spravím si niečo malé na jedenie alebo šálku čaju. Alebo sa len napijem vody a na chvíľu si sadnem vonku. Zvyčajne mi to stačí na upokojenie.

Do správnych koľají ma však vždy dostane, keď skočím do oceánu. Mám taký zvyk od detstva. Vždy som milovala oceán a teraz, kedykoľvek môžem, si idem na pláž zaplávať, zasurfovať alebo sa len tak nechať unášať. Nič ma nereštartuje tak ako oceán.