© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Prekliaty ostrov

Prekliaty ostrov

Mrazivý, desivý príbeh, napísaný tak brilantne, že sa ním budete zaoberať ešte dlho po tom, ako ste ho dočítali.

Leto 1954. Federálny maršal Teddy Daniels prichádza na ostrov Shutter, do sídla nemocnice Ashecliffe, kde liečia duševne chorých zločincov. Spolu s partnerom Chuckom Aulem začína hľadať utečenca, vrahyňu Rachel Solandovú. Čím väčšmi sa Teddy s Chuckom približujú k pravde, tým sa stáva prchavejšou a tým väčšmi začínajú byť presvedčení, že sa im možno nepodarí dostať sa z ostrova Shutter. Pretože ktosi sa pokúša dohnať ich k šialenstvu...

  • ISBN: 978-80-222-0569-6
  • EAN: 9788022205696
  • Počet strán: 320
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147 x 229 mm

11,50 € Doporučená cena

Anotácia

Leto 1954. Federálny maršal Teddy Daniels prichádza na ostrov Shutter, do sídla nemocnice Ashecliffe, kde liečia duševne chorých zločincov. Spolu s partnerom Chuckom Aulem začína hľadať utečenca, vrahyňu Rachel Solandovú. Práve vtedy na ostrov dorazí hurikán. Lenže v nemocnici Ashecliffe nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá. A rovnako to platí aj o Teddym Danielsovi. Prišiel, aby našiel pacientku, ktorá záhadne zmizla? Alebo ho sem vyslali, aby preveril tajomné chýry, že v Ashecliffe používajú priveľmi radikálnu psychiatrickú liečbu? Len čo sa vyšetrovanie prehĺbi, otázky pribúdajú. Ako mohla bosá žena ujsť z ostrova? Navyše zo zamknutej izby? Kto im zanecháva stopy v podobe kódov, ktoré treba vylúštiť? A čo sa v skutočnosti deje na Oddelení C? Čím väčšmi sa Teddy s Chuckom približujú k pravde, tým sa stáva prchavejšou a tým väčšmi začínajú byť presvedčení, že sa im možno nepodarí dostať sa z ostrova Shutter. Pretože ktosi sa pokúša dohnať ich k šialenstvu...

Recenzie

"Jeden z najväčších talentov, aký sa k nám dostal spoza Atlantiku."
The Times

"Lehanove odvážne psychotrilery vyryli výraznú cestičku na mape súčasnej kriminálnej spisby... Je to jeden z najelektrizujúcejších autorov trilerov..."
Guardian


"Objaviť Dennisa Lehana je tak trochu ako nájsť kdesi na povale Mondriana: prekvapenie, po ktorom nasleduje nadšenie... Poponáhľajte sa objaviť Lehana."
Independent on Sunday


"Donúti čitateľa, aby sa pustil po jeho prefíkane narafičených falošných stopách a utká z nich kriminálny príbeh, ktorý je taký mrazivo podmanivý, ako zrážka dvoch automobilov. Lehanov svet je úžasný. "
CQ


"Jeho príbehy sú silné, popretkávané prekvapeniami a vzrušením... Jeho hrdinovia sú zraniteľné bytosti sužované záľahou pochybností a vnútorných svárov, a ktoré poznajú aj opak vecí – práve tak ako my."
Irish Times


"Mechanika zápletiek funguje ako dobre naolejovaný stroj, dialógy sú ostré ako britva a prudké výbuchy násilia sú uhladené a vycizelované."
New York Times Book Review

Ukážka z knihy

Zastali pred izbou. Chodba v strede odbočovala na schodisko. Izba Rachel sa nachádzala naľavo od schodov, bola na polceste na pravej strane chodby.

„Je toto jediná cesta, ktorou sa dá odísť z tohto poschodia?“ spýtal sa Teddy. Cawley len prikývol. „Nedá sa stadiaľto vyjsť na strechu?“

Cawley pokrútil hlavou.

„Jediná cesta na strechu vedie po požiarnom schodisku. Nájdete ho v južnom trakte budovy. Na strechu vedú dvere, ktoré sú vždy zamknuté. Pravdaže, personál má kľúče, ale pacienti nie. Aby sa dostala na strechu, musela by najprv zísť dolu schodmi, vyjsť von, použiť kľúč a znova sa vyškriabať hore.“

„Prezreli ste aj strechu?“

Ďalšie prikývnutie. „Tak ako všetky miestnosti v celom zariadení. Okamžite. Len čo sme zistili, že jej niet.“ Teddy ukázal na ošetrovateľa, ktorý sedel za stolíkom pred schodmi. „Sedí tam niekto celých dvadsaťštyri hodín?“

„Pravdaže.“

„Takže niekto tam sedel aj minulú noc.“

„Konkrétne ošetrovateľ Ganton.“

Priblížili sa ku schodom. Ozval sa Chuck. „Tak teda…“ Zdvihol obočie a pozrel sa na Teddyho. „Teda tak,“ pridal sa Teddy.

„Tak teda,“ pokračoval Chuck, „slečna Solandová vyjde zo zamknutej izby na túto chodbu a zíde po týchto schodoch dolu.“ Aj oni zišli po schodoch. Chuck ukázal palcom na ošetrovateľa, ktorý na nich čakal na odpočívadle na druhom poschodí. „Tu prejde okolo ďalšieho službukonajúceho ošetrovateľa, ani netušíme ako, možno sa urobí neviditeľnou alebo čosi podobné, zíde po ďalšom schodisku, a vyjde von na…“

Zišli po posledných schodoch a ocitli sa zoči-voči veľkej otvorenej miestnosti s niekoľkými pohovkami stojacimi pri stene a pred veľkým skladacím stolom so skladacími stoličkami. Okná obrátené do zátoky zásobovali miestnosť bielym svetlom.

„Toto je hlavný obytný priestor,“ poznamenal Cawley. „Väčšina pacientov tu trávi večery. Včera večer tu bola skupinová terapia. Uvidíte aj miestnosť sestier, je neďaleko, treba prejsť len cez tamto stĺporadie. Len čo sa zhasne svetlo, schádzajú sa tu ošetrovatelia. Majú zametať dlážku, čistiť okná a podobne, ale najčastejšie ich pristihneme, ako tu mastia karty.“

„A včera večer?“

„Podľa výpovedí tých, čo mali službu, tu karty fičali na plné obrátky. Sedem mužov sedelo tam, kde sa končia schody, a hralo poker.“

Chuck si oprel ruky o bedrá a vydal dlhý sípavý zvuk. „Zrejme aj tu si počínala ako neviditeľná. Prešla okolo nich vpravo alebo vľavo?“

„Keby sa vydala napravo, dostala by sa do jedálne a potom do kuchyne, lenže za kuchyňou sú dvere s mrežami a poplašným zariadením, ktoré sa zapína o deviatej, keď odchádzajú zamestnanci. Naľavo je stanica sestier a obytné priestory zamestnancov. Nevedú stadiaľ von nijaké dvere. Jediný východ predstavujú dvere na druhej strane obytných priestorov alebo dvere vzadu dole za schodiskom. Včera v noci pri nich hliadkovali dvaja muži.“ Cawley vrhol pohľad na hodinky. „Páni, mám schôdzku. Ak máte ešte nejaké otázky, obráťte sa, prosím, na zamestnancov alebo zájdite za McPhersonom. Pátranie viedol až doteraz on. Môže vám poskytnúť všetky informácie, ktorými disponuje a ktoré potrebujete. Zamestnanci majú večeru o šiestej v jedálni na prízemí, kde majú aj spálne. Po večeri sa zídeme na tomto mieste a vy sa môžete pozhovárať s každým, kto mal službu počas incidentu, ktorý sa odohral v noci.“ Bystro vykročil smerom k prednému vchodu. Sledovali ho, kým nezabočil doľava a nestratil sa im z dohľadu.

Potom sa ozval Teddy. „Máš pocit, že ide o čosi, čo nevyzerá ako práca domácich?“

„Som pyšný na svoju teóriu o neviditeľnosti. Mohla mať vo fľaštičke nejaký elixír. Počúvaš ma? Možno nás práve v tejto chvíli sleduje, Teddy.“ Chuck sa rýchlo obzrel cez plece, potom sa pohľadom vrátil k Teddymu. „Máme o čom premýšľať.“