© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Kde si teraz?

Kde si teraz?

Americká kráľovná napätia prichádza so strhujúcim príbehom mladej ženy, ktorá sa usiluje objasniť tajomstvo rodinnej tragédie. Toto jej úsilie vyvolá desivú odozvu.

Pred desiatimi rokmi Mack bez rozlúčky odišiel. Každý rok však voláva na Deň matiek. Jeho sestra Carolyn sa rozhodne rozlúštiť rodinnú záhadu aj napriek tomu, že ju Mack varuje, aby to nerobila. Hľadanie pravdy o Mackovom zmiznutí ju rýchlo vrhne do sveta neočakávateľného nebezpečenstva a nezodpovedaných otázok. Carolyn sa dostane do hrozivej konfrontácie s blízkym človekom, ktorý nemôže pripustiť, aby odhalila jeho tajomstvo. V jednom zo svojich najlepších príbehov nás autorka dlho necháva na pochybách, stupňuje napätie každou kapitolou až do prekvapujúceho rozuzlenia.

  • ISBN: 978-80-222-0580-1
  • EAN: 9788022205801
  • Počet strán: 280
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147 x 229 mm

11.50 € Doporučená cena

Ukážka z knihy

Som Carolyn. Keď Mack zmizol, mala som šestnásť. Išla som v jeho šľapajach a nastúpila na Kolumbijskú univerzitu. Na rozdiel od neho som potom vyštudovala právo na Dukeovej univerzite. Macka tam prijali pred jeho zmiznutím. Po tom, ako som minulý rok ukončila štúdium, som sa zamestnala ako koncipientka na občianskom súde na Centre Street v dolnom Manhattane. Sudca Paul Huot práve odišiel do dôchodku, takže momentálne som nezamestnaná. Mám v úmysle požiadať o prácu asistentky okresného štátneho zástupcu v Manhattane, no nie ihneď.

Najprv musím nájsť spôsob, ako vystopovať brata. Čo sa mu stalo? Prečo sa stratil? Nevyzeralo to ako násilný zločin. Nik nepoužil Mackove kreditné karty. Auto zostalo v garáži neďaleko jeho bytu. Nikto, na koho by sa hodil jeho opis, neskončil v márnici, hoci spočiatku od mamy a otca občas žiadali, aby sa prišli pozrieť na telá neidentifikovaných mladých mužov, ktorých vylovili z rieky, alebo ktorí zahynuli nešťastnou náhodou.

Keď sme vyrastali, Mack bol môj najlepší kamarát a dôverník. Polovica mojich kamarátok bola doňho zaľúbená. Bol to dokonalý syn a brat, pekný, prívetivý, zábavný a bol aj vynikajúci študent. Čo k nemu cítim teraz? Už neviem. Pripomínam si, ako som ho ľúbila, no táto láska sa takmer úplne zmenila na hnev a zatrpknutosť. Niekedy si dokonca želám, aby som mohla pochybovať, že je nažive, uveriť tomu, že sa s nami niekto kruto zahráva, no nepochybujem. Pred niekoľkými rokmi sme zaznamenali telefonát a dali sme jeho hlas porovnať s hlasom z domácich videonahrávok. Bol identický.

To všetko znamená, že sa s mamou pomaly zmietame vo vetre, a predtým než otec zahynul v planúcom pekle, aj on to prežíval rovnako. Po celé tie roky nikdy nejdem do reštaurácie alebo divadla bez toho, aby som si automaticky neprezerala prítomných s tým, že by som ho mohla náhodou zahliadnuť. Niekedy, keď zbadám niekoho s podobným profilom a pieskovohnedými vlasmi, prizriem sa mu lepšie a niekedy ho dokonca skúmam zblízka.
Spomínam si, že som viackrát vrážala do ľudí, aby som sa dostala do blízkosti niekoho, kto sa ukázal ako úplne neznámy.

To všetko sa mi hmýrilo v mysli, keď som na telefóne nastavila najhlasnejšie zvonenie, ľahla som si do postele a pokúšala sa zaspať. Upadla som do ťaživých driemot a pri nepríjemnom zazvonení telefónu som prudko vyskočila.
Svietiaci ciferník budíka ukazoval o päť minút tri. Jednou rukou som zažala lampu pri posteli a druhou som schmatla slúchadlo. Mama už zdvihla a počula som jej hlas. Nervózne zadržiavala dych. „Ahoj, Mack.“

„Ahoj, mama. Želám ti pekný Deň matiek. Ľúbim ťa.“

Jeho hlas bol zvučný a sebavedomý. Znie, akoby nemal nijaké starosti, pomyslela som si trpko.
Mama bola, ako zvyčajne, otrasená. Rozplakala sa. „Mack, ľúbim ťa. Potrebujem ťa vidieť,“ naliehala. „Je mi jedno, v akej si kaši, aké problémy potrebuješ riešiť. Pomôžem ti. Mack, preboha, je to desať rokov. Už mi to nerob. Prosím ťa… prosím…“

Nikdy nezostal na linke dlhšie ako minútu. Som si istá, že vedel, že sa pokúsime vystopovať telefonát, preto volal z mobilného telefónu s predplatenou kartou.

Plánovala som, čo mu poviem, a náhlila som sa, aby ma počul, kým položí. „Mack, nájdem ťa,“ povedala som.

„Policajtom sa to nepodarilo. Ani súkromnému detektívovi. No mne sa to podarí. Prisahám.“ Hovorila som ticho a rozhodne, ako som mala v úmysle, no mamin plač ma vyburcoval. „Vystopujem ťa, ty primitívny podliak,“ kričala som, „a budeš musieť mať veľmi dobrý dôvod, aby som pochopila, prečo nás takto mučíš.“ Počula som cvaknutie a vedela som, že zložil. Mala som chuť zahryznúť si do jazyka a želala som si vziať späť škaredé slová, ktorými som ho nazvala, no, samozrejme, bolo prineskoro.

Vedela som, že za to, ako som naňho nakričala, budem čeliť maminej zúrivosti. Obliekla som si župan a zamierila za ňou po chodbe do izby, kde predtým bývala aj s otcom.

Sutton Place je luxusná manhattanská štvrť s rodinnými a bytovými domami s výhľadom na East River. Otec nám umožnil bývať na tomto mieste po tom, ako ukončil diaľkové štúdium práva na Fordhamovej univerzite a vypracoval sa na partnera v korporačnej právnickej firme. Za svoje privilegované detstvo sme vďačili jeho múdrosti a tvrdej pracovnej morálke, ktorú mu vštepila jeho ovdovená matka škótsko-írskeho pôvodu. Nikdy nedovolil, aby náš život ovplyvnil jediný cent z peňazí, čo zdedila naša mama.

Zaklopala som a otvorila dvere. Stála pri okne s panoramatickým výhľadom na East River. Neobrátila sa, hoci vedela, že som tam. Bola jasná noc a vľavo som videla svetlá Queensborského mosta. Dokonca aj v túto neskorú nočnú hodinu po ňom z jedného i druhého konca pravidelne prúdili autá. Zišla mi na um bláznivá myšlienka, že Mack je azda v jednom z tých áut a po svojom každoročnom telefonáte mieri niekam ďaleko. Mack vždy rád cestoval, mal to v krvi. Mamin otec Liam O’Connell sa narodil v Dubline, vyštudoval na Trinity College, prišiel do Spojených štátov, inteligentný, vzdelaný, a prerazil. O päť rokov už kupoval zemiakové polia na Long Islande, kde napokon vyrástli mestá Južný a Východný Hampton, nehnuteľnosti v oblasti Palm Beach i Tretej Avenue, čo bola vtedy ešte špinavá tmavá ulica, ktorú tienila vyvýšená železničná trať. Vtedy sem pozval moju starú mamu, anglické dievča, ktoré spoznal na Trinity College, a oženil sa s ňou.

Moja mama Olivia je pravá anglická krásavica, vysoká a vo svojich šesťdesiatich dvoch rokoch ešte vždy štíhla ako trstina, striebrovlasá, s modrosivými očami a klasickými črtami. Čo sa týka vzhľadu, Mack bol prakticky jej klonom.
Ja som po otcovi zdedila hrdzavohnedé vlasy, svetlohnedé oči a výraznú sánku. Keď si mama obula topánky s podpätkami, bola o čosi vyššia ako otec, a ja som priemerne vysoká po ňom. Keď som prešla cez izbu a chytila mamu okolo pliec, zacnelo sa mi po ňom.

Zvrtla sa a cítila som, ako z nej vyžaruje hnev. „Carolyn, ako si mohla povedať Mackovi čosi také?“ vybuchla s rukami pevne skríženými na hrudi. „Nevieš pochopiť, že mu v tom, aby sa k nám vrátil, bráni nejaký hrozný problém? Nerozumieš tomu, aký je vystrašený a bezmocný? Jeho telefonáty sú výkrikmi, ktorými sa dožaduje porozumenia.“

Keď ešte žil otec, často spolu viedli takéto emocionálne rozhovory. Zatiaľ čo mama vždy obhajovala Macka, otec dospel do bodu, keď bol pripravený umyť si nad tým všetkým ruky a prestať sa trápiť. „Preboha, Liv,“ hlasno dohováral mame, „zdá sa, že je v poriadku. Možno sa zaplietol s nejakou ženou a nechce ju k nám priviesť. Alebo sa pokúša stať hercom. V detstve ním chcel byť. A azda som bol voči nemu príliš tvrdý, keď som ho nútil, aby v lete brigádničil. Ktovie?“

Napokon sa vždy ospravedlňovali jeden druhému. Mama plakala a otca zachvátila úzkosť, hneval sa na seba, že ju znepokojil.

Nemala som v úmysle urobiť druhú chybu a brániť sa jej výčitkám. Namiesto toho som povedala: „Počúvaj, mama. Keďže sme Macka doteraz nenašli, moja vyhrážka ho netrápi. Ber to takto. Počula si ho. Vieš, že je nažive. Jeho hlas znel optimisticky. Viem, že neznášaš lieky na spanie, ale viem aj to, že ti ich lekár predpísal. Tak teraz uži tabletku a trochu si odpočiň.“

Nečakala som na jej odpoveď. Vedela som, že ak s ňou pobudnem ešte o čosi dlhšie, neprinesie to nič dobré, pretože aj ja som bola nahnevaná. Nahnevaná na ňu, že sa do mňa pustila, na Macka, na to, že dvojpodlažný byt s desiatimi miestnosťami je priveľký na to, aby v ňom mama bývala sama, príliš naplnený spomienkami. Nechce ho predať, pretože neverí, že Mackov každoročný telefonát sa dá skutočne presmerovať inam, a samozrejme mi pripomína, že povedal, že jedného dňa zvrtne kľúčom v zámke a bude doma… Doma. Tu.

Vrátila som sa do postele, no na spánok som ani nepomyslela. Plánovala som, ako začnem Macka hľadať. Uvažovala som, že zájdem za súkromným detektívom Lucasom Reevesom, ktorého najal otec, ale potom som zmenila názor. Budem k Mackovmu zmiznutiu pristupovať tak, akoby sa to stalo včera. Prvá vec, ktorú urobil otec, keď ho znepokojilo Mackovo zmiznutie, bola, že zašiel na políciu a nahlásil jeho nezvestnosť. Aj ja začnem od začiatku. Poznala som ľudí na súde, kde sídli aj okresný štátny zástupca. Rozhodla som sa pustiť do pátrania tam.
Napokon som zaspala a snívalo sa mi, že sledujem tienistú postavu, čo kráča po moste. No akokoľvek som sa usilovala udržať toho človeka na dohľad, bol pre mňa prirýchly. Keď sme prišli na pevninu, nevedela som, ktorým smerom sa pobrať. Potom som však počula, ako žalostne a utrápene volá: Carolyn, nechaj to tak, nechaj to tak.
„Nemôžem, Mack,“ povedala som nahlas, keď som sa zobúdzala. „Nemôžem.“