© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Pravda o rakovine

Pravda o rakovine

Rakovina nie je rozsudok smrti! To, čo ste doteraz nevedeli o rakovine, vám pomôže pri jej liečbe…

Pravda o rakovine je prelomová kniha. Ty Bollinger v nej opisuje množstvo prírodných metód, ktoré posilnia našu imunitu, stimulujú telo a pomôžu v boji s rakovinou. Rady a postupy spomínané v tejto knihe vám môžu zachrániť život, hovorí doktor Josh Axe, chiropraktik a autor knihy Odpad ako jedlo. Ak vám diagnostikovali rakovinu, popri chemoterapii alebo ožarovaní vašu liečbu účinne podporíte správnou výživou a bylinnými prípravkami. Z rozhovorov s lekármi, vedcami a pacientami autor zostavil jasný obraz, čo je rakovina a ako ju vyliečiť. V dnešných časoch rakovina už nepredstavuje hrôzu, hoci sa ešte vždy nedá stopercentne vyliečiť. Prečo niektorí ľudia ochorejú na rakovinu a iní nie? Čo majú s rakovinou spoločné mýty aj politici – ako si farmaceutické koncerny vytvorili z liečby rakoviny mnohomiliardový biznis? Škodia ľuďom niektoré metódy viac ako samotná rakovina? To sú otázky, na ktoré sa autor v knihe pokúsi odpovedať. Je to prekvapivá a ambiciózna kniha. Tya Bollingera neuspokojili súčasné liečebné postupy a vysvetlenia. Berie nás na cestu históriou lekárskej vedy a na základe stáročnej manipulácie a vedeckého zneužívania znalostí ukazuje, kam sme dnes dospeli v liečbe rakoviny. Každý z nás raz môže bojovať s rakovinou! Dnešná štatistika je hrozivá, a preto je nevyhnutné dozvedieť sa o rakovine čo najviac.

  • ISBN: 978-80-222-0879-6
  • EAN: 9788022208796
  • Počet strán: 304
  • Väzba: tvrdá väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147x229 mm
  • Dátum vydania: 1.9.2017
  • Žáner: MEDICÍNA A ZDRAVIE / Onkologické choroby

12,90 € Doporučená cena

O knihe

Rakovina sa dotýka životov mnohých ľudí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dnes jedna z troch žien a jeden z dvoch mužov čelia počas života diagnóze rakoviny.

Pre Tya Bollingera to nie je len štatistika. Je to veľmi osobné. V priebehu jedného desaťročia stratil kvôli rakovine siedmich členov svojej rodiny. To bol podnet, aby sa pustil do štúdia a zhromaždil všetky informácie o spôsobe liečby rakoviny. Neobišiel ani „medicínsky priemysel“, ktorý sa tejto liečby zmocnil. V tejto knihe sa chce s čitateľmi podeliť o svoje zistenia – niektoré vás možno budú šokovať – a predstaviť nové metódy, ako sa vysporiadať s rakovinou vo vašom živote alebo v živote vašich blízkych.

Ty vysvetľuje, že existuje mnoho spôsobov, ako liečiť rakovinu a predchádzať jej. Tie vysoko prevyšujú chemoterapiu, ožarovanie a operácie, ibaže o nich nevieme. Pravda o rakovine sa ponára do histórie medicíny – až do čias Hippokratovho kréda „neubližovať“ – a prináša prenikavý pohľad na účinnosť množstva nekonvenčných liečebných metód rakoviny, ktoré pomáhajú pacientom po celom svete. Dočítate sa o rakovinovej politike, o faktoch a mýtoch, o jej príčinách (rodinná anamnéza je len jednou časťou skladačky) a širokej škále dostupných nástrojov na diagnostiku a liečbu tejto choroby.

Ak práve teraz čelíte diagnóze rakoviny, táto kniha môže pomôcť vám aj vášmu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pri rozhodnutiach o ďalšom liečebnom postupe. Ak už podstupujete konvenčnú liečbu, môže podporiť vaše zdravie počas chemoterapie či ožarovania. Ak ste poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a chcete sa dozvedieť čo najviac o tom, ako pomáhať svojim pacientom, pomôže vám rozšíriť si obzory a inšpiruje vás skutočnými príbehmi o úspešnom uzdravení. A ak chcete vidieť rakovinu v novom svetle, otvorí vám oči.


V prípade rakoviny vás môže uzdraviť práve to, čo neviete. V tejto knihe odhaľuje Ty Bollinger poučné fakty, ktoré zistil o:


  • politike výskumu a liečby rakoviny

  • prevzatí medicínskeho vzdelávania špeciálnymi záujmovými skupinami s cieľom čo najväčšieho zisku

  • zatajovaní život zachraňujúcich liečebných metód pred verejnosťou a jeho dôvodoch

  • testoch, o ktorých možno nevie ani váš lekár, a ako sa k nim dostať


Objavíte aj záznamy alternatívnych metód liečby, vrátane


  • detoxikácie, správnej výživy a bylinných liekov

  • enzýmovej a metabolickej/mitochondriálnej liečby

  • bio-oxidačnej liečby

  • liečby pomocou zvuku, svetla a elektriny

  • mnohých iných – vrátane príbehov skutočných ľudí, ktorí tieto metódy využili, aby sa uzdravili


Recenzie

„V tejto prelomovej knihe objasňuje Ty Bollinger množstvo prírodných metód posilnenia imunity, stimulácie tela a potlačenia rakoviny. Prečítajte si ju. Môže vám zachrániť život.“

Dr. Josh Axe, chiropraktik, autor knihy Odpad ako jedlo

Ukážka z knihy


KAPITOLA 1


HIPPOKRATES, JENNER A PASTEUR:

MEDICÍNSKE ZAČIATKY




  Ľudské telo obsahuje krv, lymfu, žltú a čiernu žlč. Tieto štyri tekutiny predstavujú jeho podstatu a prostredníctvom nich prežíva bolesť a vychutnáva si zdravie.

Práve toto základné krédo Hippokrata z Kósu (460 – asi 370 p. n. l.), slávneho gréckeho lekára, ktorý sa všeobecne pokladá za „otca západnej medicíny“, bolo kľúčové pri vzniku toho, čo dnes poznáme pod pojmom moderná medicína. Ide o súbor dogiem, na základe ktorých vnímame ľudské telo z pohľadu jednotného celku, a nie ako súbor oddelených častí. Z tohto systému pochádza aj koncept holistického liečenia, ktorý je základom prevencie rakoviny a jej liečby.1

Mnohí ľudia to nevedia, no pred Hippokratom bola medicína z väčšej časti zmesou tradície, povier a mágie, čo nie je práve to, čomu by ste chceli vystaviť svoje deti v situácii, keď ide o život. Mnohí ľudia sa mylne nazdávali, že choroba je akýmsi trestom od bohov a že jediným liekom je modliť sa a dúfať v to najlepšie. O faktoroch ako strava, cvičenie, hygiena a životný štýl sa v otázke zdravia vôbec neuvažovalo a len veľmi málo ľudí, ak vôbec niekto, sa pokúšalo liečiť choroby pomocou skutočnej medicíny.

So zdravím to bolo ako na divokom západe, až kým neprišiel Hippo­krates a nepriniesol zmenu. Vďaka jeho ďalekosiahlemu vplyvu sú dnešní lekári vzdelaní profesionáli v oblasti medicíny a namiesto folklóru sa spoliehajú na rozumné vedecké princípy, vytvorené na základe klinických testov a racionálneho pozorovania. Inými slovami, dnes liečime choroby prostredníctvom zavedených postupov a vďačíme za to Hippokratovi, ktorý sa do boja pustil ako prvý.

Týmto a mnohým iným Hippokrates prispel k vývoju modernej medicíny. Pomohol vytvoriť štruktúru a štandardizovať medicínsku prax. No ako čoskoro zbadáte, tento príbeh sa nekončí rozprávkovou formulkou „a žili šťastne až naveky“. Hippokratove úmysly prekazili vonkajšie vplyvy a premenili medicínu na stroj produkujúci zisk, ktorý sa namiesto ozajstnej liečby sústreďuje na riadenie chorôb.

Vydáme sa spoločne na cestu za skúmaním histórie medicíny a jej dramatických premien od dôb klasickej antiky. Pozorne si všímajte, ako sa menila definícia choroby a zdravia v úsilí pretlačiť tento nový program. Je dôležité pochopiť, ako sme sa dostali tam, kde sme dnes, a prečo je životne dôležité, aby sme rýchlo zmenili kurz.


GEOMETRIA, PRÍRODA A KLINICKÁ MEDICÍNA:

HIPPOKRATOVSKÝ PRÍSTUP


Kým sa dostaneme k tomu, čo je tu a teraz, pozrime sa bližšie na moment, keď sa to všetko začalo. Filozofia hippokratovskej medicíny sa sformovala na základe geometrického konceptu známeho ako Pytagorova veta – obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad jeho odvesnami. V prírode sa tento koncept uplatňuje v podobe štyroch živlov, ktoré v našom ponímaní tvoria fyzický svet – voda, zem, vzduch a oheň.

V kráľovstve medicíny prišiel Hippokrates s konceptom podobným uplatneniu Pytagorovej vety v prírode a použil ho ako základ svojho prístupu k liečeniu. Podľa jeho hypotézy sa ľudské telo skladá zo štyroch jedinečných tekutín, resp. „štiav“, ktoré musia byť v rovnováhe, aby bolo telo zdravé. Ide o krv, lymfu, žltú a čiernu žlč. Hippokrates okrem toho veril, že existujú štyri základné telesné zdravotné stavy – zima, teplo, sucho a vlhko.

Tvrdil, že ľudské zdravie závisí od harmónie medzi týmito jednotlivými, no dokonale prepojenými časťami, ktoré jedna bez druhej nemôžu správne fungovať. Dnes nazývame tento prístup „holistickou“ medicínou či filozofiou, podľa ktorej musíme liečiť celú chorú osobu, a nie jednotlivé symptómy. Metódy, ktoré Hippokrates používal, sa v jeho časoch mohli zdať šialené, no niektoré z nich sa dodnes využívajú aj v súčasnom zdravotníctve.

Pojmy ako symptómy a diagnóza pochádzajú z hippokratovskej medicíny, ktorá v podstate predstavuje klinickú medicínu vo svojej najranejšej a najsurovšej forme. Hippokrates pokladal medicínu za umenie a prírodu za umelca. Tvrdil, že úlohou lekára je prosto pomáhať prírode v oprave a liečbe tela a pacient s lekárom by mali spolupracovať, aby prírode poskytli dostatok nástrojov na liečbu.

Sám Hippokrates to podal jednoducho a krásne, keď povedal: „Umenie pozostáva z troch zložiek – choroby, pacienta a lekára. Lekár je služobníkom umenia a pacient musí s jeho pomocou bojovať s chorobou.“2

Hippokratovo fascinujúce dedičstvo ohraničuje jeho nadčasový etický kódex, ktorý je aj v dnešnej medicíne vysoko cenený. Hovorí sa mu Hippokratova prísaha. Vyhlasuje, že úlohou lekára je liečiť chorých podľa svojich najlepších schopností, zachovávať lekárske tajomstvo, odovzdávať medicínske vzdelanie nasledujúcim generáciám, a čo je najdôležitejšie, neublížiť nikomu, koho lekár lieči.3

Hĺbka Hippokratových raných medicínskych objavov prežila dlho po jeho smrti a prijali ju mnohí, čo prišli po ňom, vrátane Asklepiada z Bithýnie (asi 124 – 40 p. n. l.). Menej známy grécky lekár sa zaslúžil o rozvoj toho, čo dnes nazývame molekulárna medicína, a dokázal to v rámci širšej klinickej štruktúry, ktorej základy položil Hippokrates.4


SÚCIT, LÁSKAVOSŤ A MOLEKULY:

ASKLEPIADOVSKÝ PRÍSTUP


Aj keď Asklepiades odmietal veľa Hippokratových doktrín, ako sú štyri prvky, štyri šťavy a myšlienka, že príroda je v ozdravnom procese benevolentná, filozofický podtón jeho prístupu k medicíne priam dýcha Hippokratovými ideami. Asklepiades takisto posunul časť Hippokratovej prísahy o „neublížení“ na vyššiu úroveň vďaka priateľskému a naturalistickému prístupu k liečbe.

Podľa historických záznamov bol Asklepiades jedným z prvých lekárov, ktorí podporovali využitie liečivých byliniek, terapiu svetlom, masáže a cvičenie v rámci klinickej štruktúry. Tieto metódy si podrobnejšie vysvetlíme neskôr. Bol takisto prvý, kto začal rozlišovať akútne a chronické ochorenia, ktoré liečil za pomoci „súcitu, starostlivosti a prívetivosti“, ako sa píše v knihe o jeho živote s názvom Predpisy, ktorá je súčasťou Hippokratovho Korpusu.

Asklepiadov život výrazne ovplyvnila epikurejská filozofická škola, čo vysvetľuje jeho dôraz na to, aby sa pacienti počas ozdravného procesu cítili milovaní a šťastní. Takisto to vysvetľuje, prečo odmietal

Hippokratovu hypotézu o benevolencii prírody a prikláňal sa skôr k praktickejšiemu prístupu k medicíne. Pri použití Hippokratovej umeleckej analógie Asklepiades videl umelca skôr v lekárovi ako v prírode.

Keď zomrel, upadlo jeho meno takmer do zabudnutia, no Asklepiadovo dedičstvo prežilo v dielach jeho študentov vrátane knihy De Re Medica. Tento významný medicínsky text z pera Tita Aufidia Sicílskeho bol aj napriek vytrvalým vlnám odmietania zo strany rôznych vtedajších filozofických a náboženských presvedčení od svojho prvého vydania až do 19. storočia vysoko hodnotený.

Mnohé Asklepiadove teórie vrátane jeho atómovej teórie choroby sú dodnes relevantné pre chápanie konceptu choroby v modernej medicíne. A hoci by to pravdepodobne nikdy nepriznal, Asklepiadov prístup k medicíne sa výrazne ponáša na Hippokratov v tom, že obaja muži uznávali prirodzene holistický charakter ľudského zdravia a liečenia.

V roku 2009 to všetko krásne zhrnul dr. Christos Yapijakis, genetik, biológ a výskumník z Lekárskej fakulty Aténskej univerzity, vo svojej práci, ktorú publikoval v Medzinárodnom lekárskom časopise o experimentálnej a klinickej patofyziológii a výskume liečiv:


Veľký Hippokrates z Kósu položil základy medicínskej praxe a etiky. Brilantný Asklepiades z Bithýnie ponúkol realistickejšie a ľudskejšie vylepšenie umenia medicíny spôsobom, ktorý sme začali skutočne oceňovať len nedávno. Je čas, aby sme uznali prínos Asklepiada ako otca molekulárnej medicíny a prisúdili mu zaslúženú pozíciu priekopníka medicíny po boku Hippokrata, právoplatne uznávaného otca klinickej medicíny.5