© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Nezlomený

Nezlomený

Skutočný príbeh z druhej svetovej vojny o prežití, odhodlaní a odpustení. V Kinách od 5.2.2015.

Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha.

  • ISBN: 978-80-222-0617-4
  • EAN: 9788022206174
  • Počet strán: 406
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147 x 229 mm
  • Dátum vydania: 21.1.2015
  • Žáner: BELETRIA / II. Svetová vojna

16,50 € Doporučená cena

Anotácia

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo – na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny.

Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more.

Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti.

Recenzie

Monumentálne, fascinujúce. Dej knihy Laury Hillenbrandovej máme pred očami ako film, je to pozoruhodné a zároveň neuveriteľné dielo. Čitateľ sa od jej knihy len tak ľahko neodlepí.
People

Hlboký, dojemný a pútavý príbeh o prežití, veľdielo, autorkino rozprávačské umenie je prvotriedne.
The Wall Street Journal

Niečo úžasné. Nezlomený je úžasná kniha, a to hneď z dvoch dôvodov – jedným z nich je samotný príbeh, druhým spôsob, akým je vystavaný. Kniha má maximálne rýchly spád, čo jej však na elegantnosti a ľahkosti vôbec neuberá.
Newspeak

Silný príbeh, ciele má vysoké a je pútavý, odvíja sa nám pred očami ako film.
The New York Times Book Review

Vzrušujúca kniha, strhujúca a veľkolepá, napätím prekypuje takmer na každej strane.
Los Angeles Times

Takýto príbeh sa len tak nevidí. Zdá sa, že je vystavaný tak, aby aj z kritikov, vážiacich si samých seba, vymámil všetky superlatívy, ktoré nachádzame na obálkach kníh a ktorým sa podľa možnosti vyhýbame. Kniha Nezlomený je úžasná, nezabudnuteľná, pútavá, nedá vám vydýchnuť, vyvoláva zimomriavky a chuť do života.
New York Magazine

Tento neuveriteľný životný príbeh je napísaný krásne, dôsledne a vzletným štýlom.
The Washington Post

Krajšiu knihu než Nezlomený sme si ani nemohli priať – príbeh ako hrom z pera spisovateľky s neuveriteľne ľahkou rukou.
Christopher McDougall, autor knihy Born to run (Stvorení pre beh, TATRAN, 2012)

Hillenbrandová opäť oživila skutočný príbeh zabudnutého hrdinu a pripomenula nám, akí radi môžeme všetci byť, že ju – jednu z najzručnejších interpretiek príbehov z čias minulých – vôbec máme. Túto knihu zhltnete, a nemusíte byť ani športovým fanúšikom či fanatikom do príbehov z druhej svetovej vojny. Postačí vám láska ku kvalitnému rozprávačskému remeslu.
Rebecca Sklootová, autorka knihy Nesmrteľný život Henrietty Lacksovej

Ukážka z knihy

PREDHOVOR

Kamkoľvek pozrie, všade samá voda. Bolo 23. júna 1943. Kdesi v nekonečných šíravách Tichého oceána leží Louie Zamperini, bombometník amerického letectva a olympijský bežec, v malom člne, ktorý ho unáša na západ. Vedľa neho sa bezvládne chúli istý seržant, jeden z guľometníkov posádky. V druhom člne, priviazanom k prvému, leží ďalší člen posádky s cikcakovitou reznou ranou na čele. Z tiel spálených slnkom a zožltnutých od farby člny im zostali už len kostry. Popri nich tiahnu žraločie chrbty, lenivo krúžia a vyčkávajú.
   
Vojaci sú na mori už dvadsaťsedem dní. Unáša ich rovníkový prúd, ktorý ich odplavil už minimálne tisícšesťsto kilometrov, hlboko do japonských vôd. Člny sa už topia na kašu a páchnu kyslou spáleninou. Chlapi majú telá posiate vredmi od agresívnej soli a pery také opuchnuté, že im tlačia na nos i bradu. Celé dni upierajú zrak na oblohu, spievajú si „White Christmas“ a mrmlú o jedle. Nikto ich už ani nehľadá. Na stošesťdesiatich šiestich miliónoch štvorcových kilometrov šíreho mora sú úplne sami.
  
Ešte pred mesiacom patril dvadsaťšesťročný Zamperini medzi najlepších bežcov na svete a mnohí od neho očakávali, že ako prvý zdolá míľu časom štyri minúty, čo je vo svete športu jeden z najviac velebených medzníkov. Telo olympionika však medzitým schradlo na sotva štyridsaťpäť kíl a jeho slávne nohy ho už neunesú. Takmer všetci okrem rodiny ho už oplakali.
   
Ráno dvadsiateho siedmeho dňa začujú chlapi v diaľke hlboké vrčanie. Tento zvuk pozná každý letec. Piesty motorov. Pri pohľade na oblohu sa im čosi zaleskne a vysoko nad hlavami zbadajú lietadlo. Zamperini vystrelí dve svetlice a porozsýpa do vody farbu v prášku, čím sa člny ocitnú v krikľavo oranžovom kruhu. Lietadlo pokračuje v kurze a pomaly mizne v diaľke. Chlapi strácajú nádej. Nato sa zvuk znovu ozve a lietadlo je opäť na obzore. Jeho posádka ich zbadala.
   
Stroskotanci mávajú rukami, vyziabnutými takmer na kosť a zožltnutú kožu, kričia hlasom piskľavým os smädu. Lietadlo klesne a preženie sa popri člnoch. Zamperini si na žiarivo modrom pozadí všimne tmavé obrysy posádky z profilu.
   
Vtom sa ozve strašný rachot a voda aj samotné člny akoby razom zovreli. Ten rachot je guľometná paľba. Toto nie je americké záchranné lietadlo, ale japonský bombardér.
   
Chlapi sa vrhnú do vody, bok po boku visia pod člnmi a kryjú sa pred guľkami, ktoré prevŕtavajú gumu a popred ich tváre si razia cestu vodou, nechávajúc za sebou spenené čiary. Streľba naďalej zúri a utíchne, až keď bombardér preletí ponad nich. Chlapi sa vyštverajú späť do člna – do toho, ktorý bol stále z väčšej časti nafúkaný. Bombardér sa nakloní a oblúkom sa k nim vracia. Pilot vyrovná a Zamperini má pred očami hlavne guľometov, ktoré mieria rovno na nich.
   
Pozrie na svojich druhov. Na návrat do vody sú už príliš zoslabnutí. Ako tak ležia na dne člna a kryjú si hlavy rukami, Zamperini sa s čľupotom vrhá do vody sám.
   
Žraloky, ktoré vyčkávajú kdesi pod ním, strácajú trpezlivosť a sprudka sa dávajú do pohybu, mieriac rovno k nemu.